Život na nástupišti

Život na nástupišti v mnohom pripomína Tatarkovho Démona súhlasu. Vyrovnávanie sa s totalitou, hľadanie vlastnej cesty ako v neslobode žiť. A na záver, ak som správne pochopil, pridáva autor akúsi obhajobu, či vysvetlenie, prečo je kolaborácia s utláčateľom, ak už nie ospravedlniteľná, tak aspoň pochopiteľná. Tiež veľmi pekne, alegoricky, popisuje mechanizmus vzniku a upevnenia sa totalitného režimu. Kniha mala niektoré neuveriteľne dobré miesta, viaceré pasáže však boli na môj vkus až príliš zdĺhavé. Práve tie trochu uberajú na zážitku, no výsledný dojem, ktorý zo Života na nástupišti mám, zostáva veľmi silný.

Knihu jsem četla už hodně dávno, ale pořád ve mně rezonuje a doufám, že si ji někdy přečtu znovu, zralejší, vyspělejší. Ta kniha se do mě hluboce otiskla, i když si z ní dnes vybavím jen málo, spíš jen obrazy a ozvěny myšlenek.