Severné more

Na to, aká to bola rozsahom útla knižka, mi ostane v hlave ešte asi dlho. Je tu opísaný zúfalý a toxický vzťah, aký mala hlavná hrdinka dlhých osem rokov, do toho všetkého ako posledná kvapka je jej nepodporujúca rodina a nemožnosť nadviazať nové vzťahy, lebo nemala ukončený ten pôvodný... no, neviem ako iným, ale mne sa to čítalo veľmi ťažko a bolestivo. Anna uniká pred narcistickým a manipulatívnym mužom do zahraničia, a aj keď sa neskôr zase vracia späť domov, už si hľadá zamestnanie a hlavne bývanie mimo dosahu rodiny. No svoje zranenia si nesie so sebou a nedokáže sa otvoriť novým vzťahom. Veľmi bezprostredné bolo opísané prostredie malej dedinskej školy, kde sa každý s kažným pozná, kde hovoria nárečím, a kde je plno detí s diagnózami. Aničke som tak nejak držala palce, nech si nájde tam nejakú spriaznenú dušu, alebo aspoň nájde pokoj a nejakým spôsobom sa vyrovná s tým, čo prežila. Priala som si pomstu a verejnú hanbu tomu hnusákovi. Neskončilo to úplne podľa mojich očakávaní, tak ako sám život nie je rozprávkou, ale Anna sa posunula ďalej a aj táto skúsenosť bola na niečo dobrá. Asi to teraz neopisujem úplne výstižne, ale napriek tej ťaživej atmosfére to bolo písané s veľkou ľahkosťou a zručnosťou. Autorka nepotrebuje siahodlhé niekoľkostránkové opisy, ja som v jej scénach presne cítila tie vône a chlad, aj očakávanie. Píše skvele. Scéna pri Severnom mori, kam by sa raz chcela vrátiť, či so žiakom, ktorý rozrúbal dvere sekerou, všetko to malo svoj pôvab. Jednoznačne odporúčam.

Počúvala som audio. Nečítala som anotáciu, takže som nevedela o čom bude. Popravde nevytvorila som si vzťah s hlavnou postavou aj keď mi jej bolo ľúto, že ju ani najbližšia rodina nechápala a nepodporila. Nemala sa komu zdôveriť a bola so svojimi pocitmi sama. Vadil mi aj ten náhly prechod z Británie na Slovensko.