Zlodejka otcov

Klasická evitovka :)

Asi už som vážne zaujatá voči všetkému, čo má na sebe označenie "Evitovka", pretože sa mi ani táto knižka jednoducho nepáčila a jej celková téma mi prišla tak obyčajná, že naozaj nerozumiem, prečo sa niekto rozhodol napísať o tom celú knižku. Popravde, zrejme ma to mohlo napadnúť hneď na začiatku, že to bude príbeh tohoto rázu ale ono nie. Aj napriek mojej minulosti s Evitovkami som si stále prechovávala naivnú nádej, že to možno bude úžasná knižka, ktorá ma posadí na zadok. Avšak skôr, ako sa pustím do toho, čo ma na príbehu ako takom vyslovene štvalo musím povedať, že autorka vôbec nepíše zle. Jej štýl písania mi veľmi sadol, čítalo sa to veľmi dobre a našla som aj zopár naozaj krásnych myšlienok s ktorými som sa plne stotožňovala. Žiaľ, celé to zatienila téma príbehu, ktorá mi vôbec nepripadala taká dychberúca alebo neobyčajná, že by o nej nutne musela existovať knižka. Hlavná zápletka, podľa ktorej sa aj knižka volá, nebola vlastne absolútne žiadnou zápletkou, keďže som jej vývoj odhalila v tom istom okamihu v ktorom aj začala a naivnosť hlavnej hrdinky som absolútne nepobrala, keďže bola najnaivnejšia zrovna v takých momentoch, kedy bola pravda zreteľne viditeľná, no ona ju jednoducho ignorovala, pretože inak si to naozaj nedokážem vysvetliť. Takže nie, túto Evitovku opäť odporučiť nemôžem, pretože to jednoducho nie je knižka, ktorá by Vám mohla aspoň niečo málo do života dať.