Zlatá žatva

Krásné zakončení celého příběhu, který mě nepustil až do poslední strany. Příběh Sáry a Dária plynně navazoval tam, kde skončila předchozí kniha. Líbilo se mi prostředí, děj a také postavy, včetně vedlejších.

"Naše srdce občas prechádza takým hlbokým tmavým údolím, že Boha nevidíme. Ak máš pocit, že ťa opustil, o to viac musíš k nemu volať. Nesmieš sa ho vzdať. Až neskôr zistíš, že ťa nikdy neopustil - stále ti je nablízku..." Napínavý příběh, opět jsem se nemohla odtrhnout. Fascinovalo mě, jak dobře dokázala autorka popsat obnovu Jeruzaléma za dob Nehemiáše, protože Ezdráš a Nehemiáš nepatří mezi knihy, které by mě jakkoliv uchvátily, ale tohle mi pomohlo pochopit celé dějinné souvislosti o dost lépe. Navíc se v knize opět objevují myšlenky, které stojí za to si uchovat: "Podľahnúť klamstvám je ľahké, Človek uverí vo vlastnú slabosť a každá prekážka sa mu vidí neprekonateľná. No keď uveríš lžiam, vzdáš sa toho, na čo si predurčený, Vzdáš sa vlastného osudu, Budeš preceňovať každé protivenstvo, čo ťa postretne, a podceníš moc Boha, Prestaneš veriť, že ťa môže zachrániť." "Stále si musím pripomínať, že zveriť svoje cesty do Božej vôle môže znamenať aj čakanie, nielen napredovanie." "Tento svet nám ponúka vlastný arzenál. Zatrpknutosť. Odcuzenie. Neschopnosť odpustiť. Takými zbraňami môžeš vyhráť hádku. Ak vyhráš hádku, pocítiš zadostiučinenie, že si mal pravdu. No takéto víťazstvá oberajú človeka o šťastie. Sú ako ostré meče, popretŕhajú aj tie najlepšie zväzky. Dosiaľ si poznal iba tieto zbrane, no Boh ťa môže vyzbrojiť oveľa lepšie. Môže ti dať zbrane, ktoré majú moc ochrániť ťa pred útokmi tvojich nepriateľov. Nauč sa modliť."