Živá tradice druidů

pro divokou duši...

Kniha Živá tradice druidů má približne rovnako veľa pozitív, ako negatív. Začnem negatívami – tie sa viažu vždy k forme jej spracovania. Spočiatku som mal dojem, akoby autorka používala vzletné frázy, až tým narúšala svoj výklad témy. Sťažená čitateľnosť u mňa znamenala odkladanie knihy na neskôr a nevedel som, či je to chaotickosťou autorky, alebo prekladom. Opisy zážitkov z tranzov sa mi paradoxne znali nezáživné. Deväť kapitol knihy som akosi nevedel rozdeliť podľa ich tém, pretože autorka sa k niektorým témam okľukami vracala. Je škoda, že kapitoly neboli rozdelené do menších podcelkov, v ktorých by bolo jednoduchšie sa orientovať. K pozitívam napíšem, že učenie autorky považujem za hlboké, preto je kniha vhodným kandidátom na štúdium v nejakom inom, svojpomocne preusporiadanom poradí strán. Podobne by sa malo pristúpiť aj k praktickým radám, pretože pred uvedením do praxe ich treba nejako vytiahnuť a prepísať po svojom. Zatiaľ som v žiadnej inej knihe o spiritualite nevidel tak veľa napísaného o vzťahu človeka k prírode a naladenia na ňu. Dobrých odsekov na túto tému tu bolo snáď tucet. Ďalšie dôležité úvahy sa týkajú nemetonu, teda hranice fyzického priestoru, ktorý nás obklopuje a tiež hranice našich emočných bariér. Je to nemeton a práca s ním, ktorá do veľkej miery ovplyvňuje život, pretože môže za prílišnú neprístupnosť a obmedzenia, no v opačnom extréme aj za dôverčivosť a zraniteľnosť. Nemeton je kľúčom k láske. Súznenie ducha, ktoré môže nastávať v akomkoľvek vzťahu, napríklad aj vzťahu človeka ku miestu, nazýva autorka awen. Mnohé z knihy sa týkalo rozšíreného vnímania, ku ktorému autorka má unikátny prístup: učí rozvíjať najprv svoj hmať a neskôr aj ďalšie zmysly, akoby od klasických zmyslov postupne prechádzala k rozvíjaniu jemnejších. Zľahka to pripomínalo zmyslové meditácie Nalu opisované Sergem Kahili Kingom v knihe Mestský šaman, ktorá sa pre mňa stala najporovnávanejšou knihou. V skratke ešte zmienim, čo pre autorku jej druidstvo vlastne znamená. Je pre ňu učením či náboženstvom, ktoré sa neupína k predstavám o absolútnom dobre a láskavosti či kontrole vyššej autority, či akýmkoľvek dogmám a jednostrannosti. Namiesto toho sa upína k chaotickej, niekedy aj smrtiacej sile prírody, k údivu nad procesom života a k štúdiu neviditeľnej energie a vzťahov, ktoré celý tento proces poháňajú. Zdôrazňuje predovšetkým úctu ku všetkým ostatným bytostiam, žitie tu a teraz, slobodu voľby, zdieľanie skúseností a spoluprácu. Pripúšťa si vysokú flexibilitu svojho učenia a to kvôli rôznym miestam a dobe, kedy je praktizované, takisto kvôli charakterom ľudí a ich skúseností, ktoré na neho spätne vplývajú.