Zaklínanie svetla

Můžu se podepsat pod komentář od Witchann. Nebylo to špatné, ale nadšením do stropu neskáču. Kella jsem si oblíbila moc, takže chování krále a královny vůči němu mě vytáčelo už v minulém díle. Návrat Hollanda jsme asi všichni čekali, jeho příběh byl smutný a na konci mi ho bylo i líto. Lila, Rhy a Alucard mají také mé sympatie, hlavně mě tedy bavilo to "nenávistné" špičkování mezi Alucardem a Kellem. Extrémně líto mi bylo Hastry, ten byl asi jedinou postavou, která si absolutně v žádném vesmíru nezasloužila umřít (to bych pochopila asi smrt kohokoliv jiného, snad i Lily, ale Hastra? Prooooč, takovej bobík). Střední pasáž byla pro mě zdlouhavější, konec zase naopak až extra rychlý a také mi nebylo úplně jasné to obživnutí Alucardova bratra, nebo jsme si jen mysleli, že ho Alucard v jejich sídle zabil? Možná i kvůli této nevyváženosti to není na plný počet hvězd. Celkově série byla ale moc fajn, paralelní Londýny mě bavily a už mám doma "pokračování" v podobě Křehkých vláken moci, takže se do tohoto světa určitě brzy vrátím. V. Schwab se rozhodně zařadila mezi mé oblíbené autory, což si ale zasloužila už po přečtení Addie LaRue.

Americká spisovateľka V. E. Schwab čitateľa tretí raz berie na výlet do paralelných Londýnov. Druhý diel Stretnutie tieňov zafungoval ako mostík. Aktéri sa spamätávali z toho, čo sa stalo a opatrne pokračovali vo svojich životoch. Od prvej strany tretej knihy je však jasné, že ich žiadny zaslúžený pokoj ešte nečaká. Udalosti nasledujú v rýchlom slede za sebou. Srdcervúce straty, dychberúce naháňačky, ale aj vyostrené boje spôsobia, že dej veľmi rýchlo napreduje. Tempo je vyslovene vražedné. Je jasné, že stačí málo, aby prišla neodvrátiteľná katastrofa. Aj keď po úvodnej tretine všetko predsa len spomalí, atmosféra je napätá. Pretože všetkým dochádza čas. Čitateľovu pozornosť opäť napomáha udržať aj časté striedanie rozprávačov. Z Bieleho Londýna do Sivého a naspäť do Červeného. Svoj priestor dostávajú hrdinovia, ale aj možní zloduchovia. Navyše sa bližšie predstavia aj tí, ktorí doteraz skôr postávali bokom so zvyškom komparzu. Schwab sa teda aj v tejto časti zameriava hlavne na postavy. Preskúmava ich silné aj slabé stránky a predstavuje ich motivácie, takže nikto nie je len zlý alebo len dobrý. Uprostred toho všetkého stoja Kell, Lila, Rhy a s nimi Alucard a ďalší. Účasť niektorých na hlavných udalostiach je pritom prekvapivá. No práve vďaka tomu ešte väčšmi vyniknú všetky tie charakterové premeny. V porovnaní s prvým dielom Tmavší odtieň mágie niektorí zažili obrat doslova o stoosemdesiat stupňov. Avšak vďaka pozornosti, ktorú autorka venovala detailom a opisom, sú tieto zmeny uveriteľné. Podobne ako v predchádzajúcich dieloch, aj v tomto je silná dobrodružná linka. Aktéri sa musia spojiť a vybrať sa na ďalekú cestu, aby niečo dosiahli. Aj táto ich snaha je zatienená problémami a úkladmi, čo len pomáha gradovať napätie. Pretože v tom istom čase sledujeme boje na viacerých frontoch. Schwab je voči svojim hrdinom vyslovene neúprosná. Skúša ich odhodlanie a nebojí sa ani zabíjať. Navyše dokáže viackrát prekvapiť. Celkové smerovanie deja je pomerne nepredvídateľné, keďže do pozície záchrancu posúva viacerých. Veľkolepé finále je teda nečakané, dramatické a má svoju cenu. Je totiž nielen výsledkom bojov, ale aj neľahkých rozhodnutí s nie vždy príjemnými následkami. Napriek istej horko-sladkej príchuti má však čitateľ v závere pocit, že jeho trpezlivosť bola odmenená. Román Zaklínanie svetla je výborným zakončením dobre rozvrhnutej trilógie. Autorka strávila veľa času budovaním prostredia, ale hlavne aj charakterov postáv. V záverečnom diele dokázala vyvážiť akčné časti s tými pomalšími, opisnými. Vďaka svojej obratnosti navyše skvele gradovala napätie a až do posledných chvíľ nebolo jasné, ako to všetko dopadne. Napriek tomu stále platí, že trilógiu ocenia skôr tí trpezlivejší.