Základy rímskeho práva

Začnem chválou: kniha má peknú obálku a na prvý pohľad pôsobí solídne aj po otvorení. Po každej kapitole na vás vyskočí zoznam prevažne cudzojazyčnej literatúry k danej téme. Ak má ale učebnica v čitateľovi/študentovi vzbudiť záujem o rímske právo, tak u mňa ho nevyvolala. Podľa predhovoru prof. Števčeka sa zdá, že ide o vynikajúcu učebnicu. Takou je podľa neho učebnica vtedy, keď je apológiou opodstatnenosti odboru a vzdelania! Táto vágna myšlienka sa dá vykladať všelijako, ale či je zrovna učebnica rímskeho osobného práva a úvod do jeho prameňov to, po čom by som na staré kolená siahol, "keď moja duša zatúži po kráse" (takto Števček spomína na učebnicu Rebro - Blaho, s. 7), to asi nie (ale to by nebola ani učebnica Rebro - Blaho). Na výučbu rímskeho práva na UK kniha asi postačuje, ale úprimne, či táto kniha a látka študentom dá niečo do budúcnosti, to neviem. Pre záujemcov o rímske právo, metodologický úvod omnoho bohatšie zabezpečia záverečné kapitoly Blahových a Hausmaningerových Praktických prípadov. Pre "bežných" študentov vyučovanú látku (pramene, právnici, osobné právo) zase Základy rímskeho práva od Blaha, Haramiu a Židlickej (či iná česko-slovenská učebnica). Tieto knihy sú stručnejšie, vecnejšie a držia sa právne relevantného obsahu. Plusom učebnice sa zdá byť už spomínaná bohatá a všadeprítomná literatúra. Jej rozsah ale pôsobí pomerom k obsahu učebnice nepatrične. Kniha tiež obsahuje pomerne veľa dlhých citátov klasických diel. Tie môžu byť zaujímavé, ale didaktickému a praktickému účelu knihy moc nenapomáhajú.

Podľa môjho názoru ide o jednu z najprecíznejšie vypracovaných kníh v oblasti práva, ktoré som kedy čítala. Oproti známej učebnici Rebro-Blaho poskytuje oveľa viac doplňujúcich informácií k problematike, na jej základe človek získa skutočný prehľad v odbore. Gregorov štýl písania je ľahko pochopiteľný a aj zložité rímske právo približuje čitateľovi s gráciou.