Záhada městečka Bleak Creek

Šílený. Myslím že víc k tomu není co dodat.

Často nadávam na zavádzajúce reklamné hlášky na obaloch kníh. Avizujú niečo, čo sa vnútri nenachádza. V lepšom prípade trápne silácke prehlásenia o knihe desaťročia, v horšom vyložené klamstvá. Čo už, v takom svete žijeme. Treba uznať, že Záhada městečka Bleak Creek neklame. Skutočne je presne tým, čo avizuje zadná strana obalu: do istej miery „kópiou“ seriálu Stranger Things. Ja som to však pri kúpe cez net nevedel. Predpokladal som, že mi príde horor. Takže si asi viete predstaviť, ako som sa cítil, keď som pochopil, že v ruke držím young adult ligh (pseudo?)horor. Priznám sa, že nerozumiem, komu je určený. Chápem, že dnešná mládež zvláda veci, z ktorých by sme sa my na začiatku 90. rokov pos... Ale predsa len mi pripadá divné, že sa v románe pre deti (?) a mládež ocitne odkrvovanie mŕtvol v márnici (!), vraždy detí a natieranie sa ľudskou krvou. Autori vykrádajú Dana Simmonsa (samozrejme Temné leto) a pravdaže Kinga (Ten pod hladinou = Ten, kto kráča medzi riadkami z Kukuričných detí), ale je to ako keby ste chceli porovnať trojposchodovú marcipánovo-čokoládovú tortu od vyštudovanej cukrárky s 15-ročnou praxou s jahodovým pudingom v tégliku z Kauflanda. Čítal som to s absolútnou nechuťou a nevôľou. Dočítal som to len preto, lebo každú knihu, ktorú rozčítam, dorazím do konca. Nech je akákoľvek. A to táto veruže fakt je. Postavy neviditeľné alebo nesympatické a áno, dialógy a hlášky svižné a vtipné, ale narúšajúce atmosféru diela. Nie, že by bola majstrovská, s danými ingredienciami sa však dal napísať kvalitný horor. To by ale najskôr niekto musel chcieť. Dej je síce umiestnený na americký vidiek, čo je super prostredie, a dokonca do 90 rokov, čo sú „moje“ roky. Avšak až na občasné spomenuté Nindža korytnačky (alebo New Kids on the Block) z danej atmosféry nie je nič vyťažené. To je ostatne len ďalší dôkaz toho, s akou lenivou a flákačskou dvojicou autorov máme dočinenia. V tomto smere to mal Stranger Things ľahšie, stavil na dobové kostýmy, výpravu, rekvizity, soundtrack. V knihe čosi také možné samozrejme nie je, tam si musíte dať prácu s detailnými opismi, no a to sa tu nestalo. Celkovo je atmosféra deväťdesiatok odfkáknutá podobne, ako (ne)atmosféra bažín v románe Mýtné (od Cherie Priest). Celkovo ma nezaujímala zápletka a správanie a uvažovanie postáv mi pripadalo vzhľadom na ich vek pritiahnuté za vlasy a neuveriteľné. Puberťák traumatizovaný tým, že osobe X nikdy nepovedal, že ju miluje a tým pádom verí, že tým bude poznačený do konca života? Puberťáčku brutálne vraždia a ona počas tohto premýšľa nad totálnymi psychologickými koninami? Autori sú odtrhnutí od reality, vôbec nerozumejú postavám a veku, v akom sa nachádzajú. Alebo je im to fuk. No, páni... Mne tiež.