Zabudnuté rozprávky

Táto slovenská rozprávkarka je opradená tajomnom. Zachovali sa o nej len strohé a nie vždy presné informácie. Zostavovateľka knihy Jana Piročšáková napriek tomu dokázala spísať základné fakty o tom, kým bola. No a navzdory tomu, že práca Amálie Sirotkovej na dlhý čas zapadla prachom, ju pripomína s úctou a obdivom, ktoré si nepochybne zaslúži. Zbierka obsahuje sedemnásť rozprávok. Mnohé z nich prídu čitateľovi niečím známe. Spracovávajú totožné motívy alebo sú variáciou niektorej rozprávkovej látky. Iné však pôsobia takmer až novátorsky a hlavne neopozerane. Práve preto, že až doteraz neboli nikde v žiadnej podobe vydané. Aj tento fakt čiastočne zodpovedá za názov knihy. Jednotlivé príbehy sú uvedené v neskrátených verziách. Sú teda plné nielen dobrodružstva a rôznych ponaučení. Objavujú sa tu aj odtrhnuté končatiny a krv neraz tečie potokmi. Čiže ide o podobu ponášajúcu sa viac na horor, než na usmievavé historky o tom, ako dobro víťazí nad zlom. Sú teda ponúknuté v čo možno najautentickejšej podobe, s výnimkou nutných ortografických úprav. Texty teda pôsobia dobovo a sú obohatené o poznámky pod čiarou. Tu čitateľ nájde vysvetlenia zastaralých a/alebo nárečových slov. Nie sú to však len rozprávky, ktoré je možné obdivovať. Oku ulahodia vydarené ilustrácie Zsolta Lukácsa. Ten sa, podľa vlastných slov, snažil napodobniť klasické rozprávkové zbierky z 19. storočia. No tiež mixuje rôzne štýly a postupy, až vytvoril veľmi vkusný a pôsobivý vizuál. Tým zabezpečil, že už len listovanie knihou je zážitkom. Od predsádok, cez celostranové i menšie motívy, až po iniciály v úvodoch. Ide teda o knihu, ktorá poteší väčších i menších čitateľov. Okrem toho obsahuje aj informácie a súvislosti, ktoré presahujú samotné rozprávky. Jana Piročšáková totiž obohatila stránky aj o svoje vlastné výstupy. V nich približuje osobnosť Amálie Sirotkovej, ale aj vlastnú prácu s textmi. Ukazuje tak, že pre ňu nejde len o pracované zadanie, ale o dlhodobú vášeň. Za každým slovom badať svedomitosť, s ktorou túto knihu pripravovala. Bez ohľadu na to, či vysvetľuje postupy práce, približuje autorkin život alebo píše o zdrojových rukopisných zbierkach. Ide teda o ukážkový príklad toho, ako krásne to vyzerá, keď niekto do práce vkladá aj srdce. Zbierka Zabudnuté rozprávky zaujme mladších i starších. Na jednej strane ponúka rozprávky, na tej druhej oku lahodiace ilustrácie. Sú to však poznámky a práca Jany Piročšákovej, ktoré z knihy robia literárny klenot.