Z môjho života

Benedikt XVI. si jaksi neuvedomoval, že niekoho by naozaj mohli zaujímať informácie o jeho osobnom živote. Ešte aj jeho autobiografia je koncipovaná skromne. Pár kapitoliek o detstve a ešte aj tam kladie do svetla reflektorov svojich rodičov, brata a sestru. Rodinné a spoločenské udalosti pred a počas druhej svetovej vojny mi vyrazili dych. No a časti, kde už študoval a nasledujúce roky v akademickom prostredí sú skôr vysvetlením jeho postoja k liturgii a k zmenám v cirkvi. Celé to končí pri tom, ako s pokorou prijíma menovanie za arcibiskupa. Vysvetľuje motto a erb, ktorý si zvolil a úplne nakoniec dodáva: „Neviem, kedy budem prepustený, ale viem, že aj o mne platí: Stal som sa tvojím ťažným oslom, a vďaka tomu, práve vďaka tomu som pri tebe.“ Autor knihu pomenoval trefne – Z môjho života, nie Môj život. Preto ma aj trochu mrzí, že vydavateľstvo k tomu dodalo „autobiografia“, o ťažkopádnom faktografickom dodatku, ktorý tvorí celú tretinu (!) knihy ani nehovoriac. Iba zbytočne a neosobne cituje prednášky a kázne a dosť sa tým nabúrava atmosféra, ba aj posolstvo knihy. Prvá tretina je asi to, čo čitateľ od podobnej knihy čaká. Druhá je odbornejšia, iba občas pretkaná krátkymi životnými vsuvkami. A posledná (dodatok) je ako okopírovaná Wikipedia.