Yakari a Biely bizón

Velmi milé a krásné pokračování nádherného komiksu.

„Co tím myslel?“ – „S Velkým orlem je to vždycky takové!“ Tento komiks prvý raz v češtine vyšiel v roku 1992, ešte pod názvom Jakari. Vtedy sa detským komiksom darilo, viď. napr. Goliat (nie indiánsky, ale pre zmenu praveký chlapec). Reedícia vyšla v roku 2020 (v slovenskom i v českom jazyku) a vydavateľ v nej hrdinovi v mene vymenil „J“ za „Y“. Potešila ma pevná väzba a štedrý formát A4. Nepotešila ma absencia akýchkoľvek textových bonusov; stránka dve o autoroch alebo o histórii tohto komiksu by nikoho neoskalpovala. Nič proti Goliatovi od Semic-Slovartu, sám som na ňom vyrastal, keďže mi ho kupovali rodičia, ale Yakari je predsa len trošku vyššia liga. Je milý, čarovný, magický a príjemne priamočiary, so sympatickými postavami v čele s fajn ústredným hrdinom, ktorý rozumie reči zvierat a ony rozumejú jeho reči. Nakreslené je to rovnako, teda atraktívne a pritom jednoducho, ale pútavo (indiánska tematika, prérie plné bizóních stád...). Nemám naňho nostalgické spomienky, ale páčil sa mi. Nemyslím si, že detský komiks rovná sa automaticky hovadina. A keďže je to moje prvé stretnutie s Yakarim, pridávam s jemne prižmúrenou čelenkou aj štvrtú hviezdu. Pri jeho ďalšom dobrodružstve už ale asi budem na scenár prísnejší. Lebo ten v tomto zošite je síce fajn, rozkošný a príjemne vynaliezavý, ale sem-tam som vyvalil oči (Yakari komplikovane hľadá stádo a keď ho nájde, vodca mu povie, že dnes sa tak či tak plánovali vrátiť). Veľmi zmiešané pocity som mal z toho, ako Biely bizón odvádza svoje stádo v podstate na istú smrť, ale je s tým zmierený a „utešuje“ sa tým, že Indiáni zabijú a zjedia len najslabších z nich. Mohlo by to vyzerať ako WTF, ale zas je v tom istý kolobeh života a zmierenia sa so svojím postavením v rámci živočíšneho rebríčka. Biely bizón chápe prirodzený kolobeh života, že Indiáni musia jesť a veľmi dobre vie, že zabijú len toľko kusov, koľko spotrebujú (!).