Whalefall

Daniel Kraus má už za sebou viacero kníh, o ktorých som mnohokrát počul, no nečítal som ich. Whalefall mala byť podľa mne predhodených informácií horor. Áno, sú tam scény, ktoré vám naozaj doprajú poriadnu vlnu husej kože, no horor to tak úplne nie je. Je to prinajlepšom thriller, aj keď všetci vieme, že hranica medzi týmito žánrami je veľmi tenká. Čím ma však autor naozaj prekvapil, je fakt, že je to v prvom rade úžasne a do hĺbky napísaný psychologický román nie len o vymanení sa z útrob veľryby, ale aj z chápadiel problematického vzťahu otca a syna. Z času na čas sa snažím prísť na chuť audioknihám, no jediný spôsob, ako ich zatiaľ dokážem plnohodnotne vstrebať je vo forme počúvania a simultánneho čítania. Musím však povedať, že prednes, ktorý mi šiel počas čítania v ušiach, dodal tomuto príbehu emóciu, ktorá si ma naplno získala. Na pozadí hrôzostrašnej situácie, v ktorej sa Jay nachádza, sledujeme epizódy z detstva mladého hrdinu a jeho rozhovory s otcom, či už počas jeho života, alebo skrz alegorické dialógy s veľrybou. Mnoho negatívnych recenzií zápletku zjednodušuje na "nudné daddy issues". Áno, rozhodne mala zopár hluchých miest, pre mňa to však bola krásne napísaná kniha, ktorá šikovne skĺbila hororové, klaustrofobické a psychologické prvky do príbehu o rodinných vzťahoch, ekologickom odkaze a výčitkách z minulosti, s emotívnou dohrou, ktorá ma po dočítaní nenechala chladným – a to všetko na pozadí nervy drásajúcej situácii, založenej na čo najrealistickejších vedeckých faktoch. Kniha vás o veľrybách aj čo-to naučí.