Vzhůru, tesaři, do výše střechu zvedněte!/Raise High the Roof Beam, Carpenters!

Na Salingerovom štýle písania ma vždy niečo iritovalo, no predsa som to dočítal. Pokiaľ ide o túto zbierku dvoch noviel, mal som z nej zmiešané pocity. Pri prvej som sa čudoval prečo to vlastne čítam, viackrát som mal chuť knihu znechutene odložiť. Postupom času sa mi to ale začalo páčiť, no zasa mi začala byť čoraz nesympatickejšia Družička. Odporná, protivná, človek mal chuť ju prefackať. Druhá esej šla väčšinou úplne mimo mňa, veľmi často som nechápal, o čom to vlastne autor píše. Spisovateľská časť bola pre mňa španielska dedina, spomienky na Seymoura sa čítali lepšie. Aj tak som sa ale musel premáhať aby som knihu vôbec dočítal.