Vzdálené světy II

Stejně jako první díl je i tato kniha nesmírně zajímavá, jenom tam na mě bylo trochu moc chemie. :D

Prvý diel som bohužiaľ nečítal, takže nemám možnosť porovnávať spôsob spracovania témy. Druhý diel sa venuje najmä mesiacom Saturnu a Uránu a v prípadoch niektorých objektov ide snáď do najmenších detailov. Aj napriek množstvu chémie, ktorú predo mnou spomínal Hyaenodon, sa kniha číta celkom dobre. Čo ale knihe z môjho pohľadu chýba, je relatívne odignorovanie tých ostatných (v dobe písanie komentáru už) 271 mesiacov, ktoré pri Saturne poznáme a menších mesiacov Uránu. Úvod ich tak nejak všeobecne spracováva, ale primárne sa kniha venuje len trom veľkým Saturnovym mesiacom a ostatné odkladá bokom. Chápem, že ich signifikantnosť je nižšia než Enceladu či Titanu, avšak očakával som, že im budú venované aspoň kratučké kapitoly. Urán a jeho najväčšie mesiace sú rovnako spracované len na záverečných 30 stránkach, čo je škoda. Iste, nemáme tu zahrnuté najnovšie poznatky a informácie, ale zamrzí to. V závere je uvedené, že tretí diel venujúci sa Neptúnu a Plutu je už "tesne pred dokončením". Neviem, či 15 rokov ničoho po vydaní druhého dielu znamená tesne pred dokončením. Beriem to v prípade, že autori nedostali grant - sám viem, že napísať a vydať knihu je v našich končinách úplne na pendrek a nohy autorovi v tomto procese podkopáva snáď všetko. Tak snáď sa toho tretieho dielu dočkáme skôr než sa Musk dostane na Mars.