Vystraš ma na smrť

Mňa teda rozhodne vystrašilo na smrť, keď som niekde okolo strany 60 pojal presvedčenie, že lepšie to už veľmi pravdepodobne nebude a mňa pritom čaká ešte ďalších 300 strán... Obdobie po roku 2003, kedy sa temer všetky vydavateľstvá sveta snažili, v zúfalej snahe napodobniť úspech knihy Dana Browna, prísť s nejakým podobným konšpiračným thrillerom, považujem za temné literárne obdobie, ktoré je, podobne ako slovenskú eurodanceovú scénu 90. rokov, lepšie vymazať z kolektívnej pamäte a tváriť sa, že sa to nikdy nestalo. Jeho dôsledky však, žiaľ, sťa hnojovka presakovali (a stále presakujú) do literatúry ešte aj roky po ground zero. Jedným zo smradľavých a prekliatych reliktov tohto post da vinciovského temnoveku je i táto neuveriteľne nudná, zle napísaná a hlúpa kniha. Tak sa teda radšej všetci spolu zobuďme, vstaňme, prejdime do kúpeľne, otvorme sprchový kút a zistime, že to celé v skutočnosti bola len nočná mora, dobre?