Vianočná

Ťažké čítanie tohto psycho príbehu, odohrávajúceho sa na psychiatrii Ešte, že som ho čítala teraz a nie na Vianoce. Príbeh pôsobil a mňa deprimujúco, smutne,…a to k Vianociam u MŇA nepatrí JA VIANOCE milujem a určite nechcem byť cez ne depresívna, ak ani VY nečítajte prosím tento príbeh na VIANOCE…

Na knihe oceňujem, že autorka veľmi citlivo pracuje s atmosférou a napätím. Intenzitu hororových scén stupňuje postupne, čím prirodzene buduje paranoju, nepokoj, neistotu a pocit zakrádajúcej sa temnoty.Najviac ma pri čítaní brzdila, a miestami ma dokonca úplne vyhadzovala z textu, snaha rozprávačky zapájať čitateľa. Kladenie otázok, výzvy, aby som si spieval alebo sa otočil na partnerku, ma zbytočne vyrušovali práve vo chvíľach, keď som bol do príbehu ponorený.Kniha ma doviedla k očakávanému finále. Pointu som tušil už približne od polovice (logicky mi prichádzali do úvahy len dve možnosti), no výsledné riešenie presne zapadlo do roztrieštenosti a „časového“ chaosu textu. Zároveň dáva zmysel konceptu nedôveryhodného rozprávača, takže uchopenie témy a jej dôsledné dotiahnutie až do konca chválim.Vianočná vôbec nie je vianočnou knihou, ale psychologickým hororom (najbližšie má k Shutter Island). Výborne buduje atmosféru a napätie, škoda len, že ma miestami vyhadzovala z deja priamym oslovovaním čitateľa. Záver navyše ponúka otázku, či ho čitateľ prijme, alebo si povie, že sa vlastne nič nestalo, respektíve, že presne nevieme, čo sa stalo.