Věštění v antickém Řecku IV.

Nie je ľahké zaujať objektívny postoj k tomuto doteraz najobsiahlejšiemu zväzku, ktorý na konci má ešte 30 strán použitej a doporučenej literatúry a 16 strán vybraných prameňov !!! Táto predposledná časť uzatvára samotný zámer autora podrobne analyzovať veštecké praktiky a znalosti v starovekom Grécku. V tomto diely sa najprv upriami pozornosť na veštenie z vody, potom nasleduje veštenie z atmosferických javov, ktoré dovŕši veštenie z vtákov. Záverečná kapitola je venovaná vešteniu z ohňa a škoda, že autor nemal k dispozícii posvätné spisy zoroastrizmu. I napriek verejnej mienke súčasnej postkresťanskej Európy sa nejedná o nedôležité a pochybné znalosti starovekých národov. Neuškodí názorný príklad. V kapitole 23.5 - sa autor venuje gréckym, rímskym a etruským vešteckým praktikám súvisiacim s bleskami. Raséni mali rozpracované detailne, čo do významu, kedy (deň v kalendári), v ktorej časti horizontu resp. oblohy a o koľkej hodine udrie blesk. Tak podľa úderu blesku do baziliky sv. Petra vo Vatikáne 28. februára 2013 o siedmej hodine večernej je zasväteným zjavné, že "Večné mesto" začalo poslednú kapitolu svojej pozemskej existencie. Bez znalostí etruskej fulguromancie je súčasná civilizácia ako slepý v lese...