Umlčaní

"Chcem, aby sme zdieľali nové hodnoty, ktoré nás najviac zdobia v detstve a s vekom, jeho skúsenosťami, nás nebadane opúšťajú. Chcem lásku medzi ľuďmi, vzájomnú dôveru, chcem aktívnu spoločnosť, nesebeckú a solidárnu, aj k podnikateľom, prezidentom, cestárom, mýtnikom. Chcem, aby ľudia pochopili, že práve toto na námestiach hľadáme aj sami v sebe." (Ján Kuciak) "Vlna , ktorá zmietla Ficovu vládu, bola spravodlivá, hoci to bývalý premiéer považuje za krivdu. Strana Smer a jej nominanti v dôležitých funkciách si z krajiny spravili eseročku, kde je miesto len pre vyvolených. Predĺžené ruky domácej mafie sedeli vo vláde, v parlamente aj bezpečnostných zložkách. Organizovaný zločin s talianskymi koreňmi mal zase svoje chápadlá na Úrade vlády. Aj keby nedošlo k dvojnásobnej vražde, vyvodenie politickej zodpovednosti by bolo legitímnou požiadavkou za totálny únos štátu. Bez ohľadu na to, ktorá skupina gaunerov sa poskladala ma Janovu a Martininu smrť. Fico stratil cit pre realitu, čo sa prejavilo už krátko po vražde. Položil na stôl milión eur, ktoré vraj mali motivovať každého, kto vie niečo o ohavnom zločine. Odhliadnuc od toho, že to mohlo motivovať aj objednávateľov, aby sa zbavili vykonávateľov, išlo o cynizmus najhrubšieho zrna. Politik, ktorého sponzori si desať rokov vyberali od štátu dividendy, sa postavili pred ľudí ako stredoveký vládca, aby demonštrovali svoju silu. Hotovosť na stole je zároveň symbolom mafie. A pripomenula aj Kaliňákov výrok o dobe kešu, ktorým obhajoval Ladislava Baštrnáka, s ktorým mal Kaliňák obchodný vzťah a Fico si od neho prenajíma luxusný byt v komplexe Bonaparte". Prešlo šesť rokov a to, kde sa momentálne Slovensko nachádza je akoby ďalšiou guľkou pre Jána a Martinu. Časť ľudí veľmi rýchlo zabudla a priniesla späť to, o čom sme sa nádejali, že sa už k vládnutiu v tejto krajine nikdy nedostane. Svojím životom zaplatili dvaja nevinní, čistí, čestní a najmä dobrí ľudia, ktorí sa snažili aktívne robiť niečo pre to, aby bola naša krajina naozaj lepšia. Ich sen, zdá sa, je v nedohľadne a ktovie, či sa niekedy vôbec splní, no myslím si, že ak aspoň niektorí z nás, ktorí v sebe ešte máme aspoň akú takú nádej, zmysel pre morálku a ľudskosť sa budeme snažiť svojím životom niečo zmeniť, tak snáď raz tá zmena príde. Odporúčam prečítať, lebo je to príbeh dvoch neobyčajne obyčajných ľudí, ktorí si nezaslúžili takýto koniec.

Tahle knížka neměla vůbec vzniknout. Ještě si pamatuju, jak jsem psala vyjádření pro Mladé Zelené krátce po celé téhle tragédii. A teď už to bude skoro rok. Po roce čtu knížku. Knížku která bolí, protože díky ní poznáte Jana s Martinou mnohem víc než ze všech článků. Možná teď mnoho lidí ví, že Jano byl skvělý novinář a Martina nadějná archeologička, ale po téhle knížce si teprve opravdu uvědomíte jací to byli jedineční a dobrosrdeční lidé. A když se dostanete ke všem těm kauzám, které se Janovi podařilo odhalit, nebudete mít pocit, že je psal jenom výjimečný novinář, budete mít pocit, že je psal někdo, koho znáte, protože přesně tak jsem se cítila po první části knihy - jako bych Jana s Martinou sama znala, najednou to bylo mnohem osobnější a bolavější, než předtím. A tak i po roce si musíme zase připomenout, že jejich smrt nebyla zbytečná a že my všichni jsme teď ti, co musí něco udělat pro svůj stát (a je jedno, jestli jsi Slovák, Čech nebo kdokoli jiný) a pokračovat v tom, co dělal Jan, a ať je situace jakákoliv, nevzdávat se a dál bojovat za pravdu, protože v obou našich republikách se jí teď dostává velmi málo.