U vás zjem všetko

Starý vtip hovorí: „Ako zistíte, že je niekto vegán? Jednoducho. Sám vám to hneď povie“. Tu autorka vydržala až do tretej kapitoly, ale potom to priznanie z nej už vyšlo a v podstate potvrdila, že vegáni nie sú veľmi tolerantní ľudia. S nie veľmi tolerantným nastavením mysle sa ale len ťažko cestuje. To potvrdzuje hlavne jazda s Mustafom v Kirgizsku a úporná snaha fotiť na spaľovacích ghátoch vo Varánásí, kde je to z pietnych dôvodov zakázané (a ten fakt je všeobecne známy). Dvanásť príbehov zo siedmich krajín má výrazne kolísajúcu kvalitu, od fakt dobrých (Podnestersko, Pripjať), až po tie slabšie (Filipíny, Thajsko, India). Textu v skutočnosti nie je veľa, na úkor obrovského množstva fotografií. Plus technokratická vsuvka v podobe QR kódov, takéto úlety ja však ignorujem. Občas sa vyskytne aj zaujímavá informácia alebo opis, ale celkovo ma to na zadok veru neposadilo. Kniha vydaná na Slovensku v slovenskom jazyku by mala byť zrozumiteľná pre všetkých čitateľov. Neviem si predstaviť, ako nejaká babka z Orechovej Potône bojuje s výrazmi typu homestay alebo guest house, ktoré sa navyše dajú bez problémov nahradiť našimi výrazmi.