Tu si v (ne)bezpečí

Předností této knihy je hezká obálka a čtivost. Jinak mi celý příběh přišel velmi nevěrohodný, až tak, že jsem si ho nedokázala užít ani vychutnat. Lena, která sama přišla o dítě, hledá klid a útočiště na farmě, kde si pronajme bydlení. Místo pohody a odpočinku zažívá sled dramatických, děsivých až strašidelných událostí. Atmosféra thrilleru je fakt ponurá, ale objevila se zde i jemná romantická linka.

Ivana Ondriová - Poslední útočiště Poslední útočiště je preklad knihy slovenskej autorky, ktorá pôvodne vyšla v roku 2019 pod názvom Tu si v (ne)bezpečí. Aj preto som sa na ňu veľmi tešila – predpokladala som, že zaznamenala úspech. Preto ma mrzí, že moja recenzia nebude veľmi príjemná, ale čakala som viac. Prvý kontakt s knihou bol veľmi fajn - krásne prevedenie a obálka, z ktorej sála strach. Rozbeh skvelý. Úvod do deja a atmosféra na jednotku. Ale očakávané zrýchlenie neprišlo. Prirovnala by som to k autu, ktoré dusíš na trojke a nie a nie preradiť vyššie. Snaha tam aj bola, ale postupne som nadobúdala pocit, že kapitoly sa od seba moc nelíšia a ja čítam stále o tom istom. Priznám sa, že ma to jemne sklamalo, lebo miesto, postavy, aj samotná zápletka mi veľmi sadli. ALE Príbeho ako celok ukrýva veľmi pekný odkaz, a síce, že každé dieťa, či sa narodí choré, škaredé, alebo farebné, si zaslúži lásku. Lebo láska dokáže zázraky a to sme mohli vidieť aj u Amélie. Veľmi sa mi páčilo, ako si postupne budovala dôveru v Lenu a otvárala jej svoje srdiečko. Pri niektorých scénach sa mi dokonca tisli slzy do očí. Tieto časti boli podľa mňa veľmi pekne napísané, plné citov. Takže aby som to zhrnula – ako thriller ma to neoslovilo, napínavé scény vo mne nevyvolali žiadne emócie. Skôr by som to vnímala ako psychologickú drámu s dôrazom na dieťa. Od pani autorky si každopádne určite prečítam aj ďalšie knihy. Ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu.