Toxickí ľudia

Závistlivci, ponižovatelia, manipulátori, horenosi, klebetníci... Kto takých v okolí vôbec nemá, tomu blahoželám (a asi neverím). My ostatní asi priebežne stále nanovo hľadáme spôsob(y), ako zniesť (alebo zmeniť či efektívne odstrihnúť) trebárs neurotikov, slovných násilníkov či večných sťažovateľov; a nádejala som sa, že niečo efektné by mohla poradiť aj táto kniha. Ak by knižka vyšla o pár rokov neskôr, poviem, že ju písala AI. Takto poviem, že mi vyhovovalo málo textu v množstve odsekov, rôzne rámčeky a iné grafické prvky, ktoré text ešte viac optický preriedili, skrátka je to taká insta kniha pre ľudí dnešnej doby, ktorým sa nechce čítať veľa textu a veľa strán. Samotný obsah však bol taký ... Trochu pozliepaný, trochu povrchný, trochu (nechcene) karikatúrny. Nevravím, že tam niektorých toxikov nespoznáte, ale v podstate sa o nich až tak veľa nedozvieme, zvlášť nie to, ako s nimi vlastne fungovať. Jasné, nejaké generické rady tam sú, nie však vo všetkých kapitolách a nie vždy také, o ktorých viete, ako ich vlastne v realite uplatniť, hoci vycapené niekde na sociálnych sieťach pred 15 rokmi mohli znieť v kombinácii s pozitívnym obrázkom pre niektorých múdro a motivačne, najneskôr dnes však asi väčšina z nás gúľa nad ich gýčovým vyznením očami ("nedovoľ svojej mysli, aby ťa ovládala, ty si ten, čo ju má ovládať" či "riskni to, že odhalíš svoje myšlienky, zažeň svoje obavy, rob svoje vlastné rozhodnutia a zabudni na pocity viny či hanby." Skrátka veľa klišé, vaty, na druhej strane aj veľa citátov od známych osobností a bibliografia na tri strany (asi to má knižke dodať punc odbornosti). Tiež ma trochu zarazilo, že niektoré kapitoly sú písané v avizovanom štýle, teda ako sa brániť konkrétnym toxickým typom, iné však už akoby dotyčným toxickým jedincom bol samotný čitateľ a autor ho má chuť edukovať a poľudštiť.