Na túto knižku som sa vyslovene tešila už odo dňa, kedy mi moje ľúbené vydavateľstvo napísalo, že mi ju pošle na recenziu. Poviedky zo života na ďalekom Východe som si obľúbila vďaka knižkám Dominiky Sakmárovej a tak som dúfala, že by sa ku nim mohli pridať aj Richardove zážitky. Žiaľ, knižka ma príliš nezaujala a ja som sa počas jej čítania nevedela dočkať konca. Najprv by som však chcela vyzdvihnúť to, čo sa mi na knižke páčilo: za prvé - potvrdili sa mi niektoré skutočnosti, ktoré vo svojich knižkách spomínala i Dominika a zároveň sa ku nim pridali aj nejaké nové, a za druhé - priložené fotografie z Richardovich ciest sú veľmi príjemným bonusom a zároveň spôsobom, ako si čitateľ môže lepšie predstaviť popísané udalosti, miesta, ľudí, … Pri nich by som však uvítala, keby sa nachádzajú priamo v texte pri poviedkach ku ktorým patria. A teraz z toho negatívnejšieho súdka. Veľmi mi v texte prekážali dlhé opisy historických udalostí vytiahnuté z roznych zdrojov spolu s odkazmi na tieto zdroje. Myslím si, že by sa dali popísať aj bez ich použitia, poprípade by tam vôbec nemuseli byť zahrnuté. A nielen opisy historických udalostí ale opisy všeobecne mi prišli príšerne zdĺhavé a miestami i zbytočné, a to i napriek tomu, že Richard nepíše zle. Skrátka už som bola tak presýtená informáciami, že už mi prekážali akékoľvek dlhé opisy. Ďalším rušivým elementom boli v texte vpísané smajlíky, ktoré ako keby čitateľovi hlásali: tu je vtip, tu sa zasmej. Za mňa však boli na úplne nesprávnych miestach, keďže z 90% som sa minimálne zachichotala pri úplne iných momentoch, kde sa práve smajlík nenachádzal. Toto teda nebola moja šálka výborného ryžového čaju (slová autora, nie moje) a ja musím s ľútosťou konštatovať, že ju nemôžem odporučiť ďalej.