Pekárová dcéra je viacrozmerný román, ktorý u mňa vzbudil záujem hlavne svojím spracovaním, kde autorka zaujímavym spôsobom spracováva minulosť s jej dôsledkami prelínajúcimi sa do súčastnosti. Najviac ma oslovili zmienky o nacistickom reprudukčnom programe Lebensborn, ktoré autorka spracovala dosť objektívne. Ďalej chválim celkové vystihnutie nemeckej mentality, kde vyniká hlavne nemecký perfekcionizmus, vlastenectvo, chladnosť alebo odťažitosť v prejavovaní citov, záujem o nastolenie a udržanie poriadku, ako v samotných rodinách tak aj v celej spoločnosti i na úkor najvyšších obetí. Vina a trest za dôsledky fašizmu zatieňujúce aj obyčajných nemeckých občanov s ušlachtilými skutkami si rovnako zaslužili svoj priestor v tomto románe. Ďalšou nemenej závažnou témou bolo aj spomenutie problematiky mexických utečencov. Nakoniec nesmiem opomenúť úžasne zachytenú atmosféru malej rodinnej pekárne, kde som pri čítaní doslova pociťovala vôňu a lahodnú chuť pečiva. Prekvapenie na záver v podobe receptov, kde niektoré určite stoja za vyskúšanie sú príjemným bonusom.

Ach! Já se nemohla odtrhnout. Karanténo díky!