Terciel and Elinor

Garth Nix sa už viac ako dvadsaťpäť rokov s prestávkami vracia do svojho sveta. Staré kráľovstvo pritom každou knihou obohatí nielen o zaujímavé postavy, ale zároveň zväčší mapu, doplní ďalšie pravidlá a vôbec neustále dokazuje, že má čo povedať. Tentoraz tak robí prostredníctvom Terciela a Elinor, ktorí sa zatiaľ potácajú vo svojich budúcich úlohách. Terciel vyrastal v chudobinci a jeho osudom sa mala stať nútená práca v rybárskej osade. Až pokým poňho neprišla jeho prateta Abhorsenka Tizaniel, pretože sa z neho má stať jej učeň. Nie je to osud, ktorý by si sám vybral, no stále lepší než hrôzy solených rýb, ktoré naňho čakali. Z vďačnosti ho prijal, no nezdá sa, že by ho to tešilo. Veľmi podobný život mala aj Elinor. Vychovaná v odlúčení od ostatných sníva o divadelnej kariére. No zatiaľ čo precítene recituje state z obľúbených hier a žongluje s nožmi a loptičkami, zároveň si uvedomuje, že svet je väčší. Možno sa v ňom ukrýva viac aj pre ňu. Avšak podobne ako Terciel, aj Elinor je vďačná za to, čo má a radšej netúži po ničom väčšom. Alebo svojom vlastnom. Terciel a Elinor teda spája spoločný osud, hoci si to možno ani sami neuvedomovali. Autor, ako je jeho zvykom, strávil veľkú časť knihy tým, že čitateľovi svojej postavy predstavoval. V celej ich kráse, nielen ich silné stránky, ale aj tie slabšie a často sa strácal v ich myšlienkach. Vďaka tomu bola ústredná časť knihy, po úvodnej a pred záverečnou akciou, pomerne pomalá. No zároveň aj dôležitá. Celú sériu totiž sprevádza jeden citát. O tom, či je cesta predurčená, alebo si ju vyberá ten, čo po nej kráča. Hovorí o osude a o tom, či ho prijmeme, alebo si pre seba vytvoríme čosi iné. Táto myšlienka ovplyvňovala všetky postavy vo všetkých knihách tejto série. V prípade Terciela a Elinor je to ešte o čosi výraznejšie. Pretože nielen čitateľ vie, ako skončí ich príbeh. Terciel pozná niečo z budúcnosti a Elinor ešte oveľa viac. Napriek tomu po tej ceste pokračujú ďalej. Čo ukazuje ich silu a tiež to, že táto kniha je predovšetkým o postavách. Nie je síce chudobná ani po dejovej stránke, no vzhľadom na to, že pripravený čitateľ už vie, ako to všetko skončí, nie sú opísané zvraty také prekvapivé. Lenže kniha má čo ponúknuť. Je nielen hlboká, zameraná na postavy, ale tiež ponúka silné emócie a napätie. Nix touto knihou teda nesmierne riskoval, no ukázal, že si to môže dovoliť. Terciel & Elinor je kniha zameraná predovšetkým na postavy. Väčšina čitateľov totiž z predchádzajúcich kníh vie, ako dopadne príbeh. Autor sa však rozhodol predstaviť charaktery ukryté za menami a výborne sa mu to darí. Dej je preto veľmi pomalý a plynie trpezlivo a premyslene – len aby prešprintoval záverečnou akciou. Čo patrí k autorovým zlozvykom. Napriek tomu sa mu podarilo vyťažiť maximum nielen z príbehu, ale hlavne z postáv. Sprostredkoval cestu veľmi silných osobností, ktoré poznali svoj osud, no predsa pred ním neutiekli.