Velice zdařilý výběr z Machenovy tvorby. Musím pochválit také ediční poznámky a doslov Martina Mrskoše.

„Když byly ještě malé a bezbranné, čarodějové nebo čarodějnice je chytili a zatáhli do černavých hlubin lesa, kde jim nikdo nemohl pomoci a kde ani nebyl slyšet jejich křik.“ Ak aj vy budete očakávať zbierku hororových poviedok, tak pochybujem, že po dočítaní poslednej poviedky budete mať pozitívnejšie pocity, než ja. Ale ono by koniec koncov nevadilo dokonca azda ani to, že si kúpite zbierku poviedok s vedomím, že ide o horory a ono sa v skutočnosti nakoniec o tento žáner jedná iba okrajovo. Čo vadí, to je nuda. Našťastie je väčšina poviedok pomerne krátka. Nepochybujem o tom, že niekto Machena bude zbožňovať, nedá naň dopustiť, bude ho považovať za autora s neskutočnou imagináciou a nepochopí tieto moje výlevy. Ale mňa Temnota nepomíjí fakt neoslovila. Psychicky som sa pripravil na to, že niektoré poviedky tu budú skôr do počtu, ale tešil som sa minimálne na (všade vychvaľované) Děti tůně, Rituál, Bílý lid a Zářicí pyramida. Nakoniec ma však bohužiaľ ako-tak uspokojili snáď len dve posledné menované (a ani ony neboli žiadne zázraky). Som rád, že som to s autorom skúsil, ale podľa všetkého jeho tvorbu už v budúcnosti vyhľadávať nebudem. Palec hore za peknú obálku, skvelú ilustráciu lesného potoka a za textové bonusy (dodatky, úvodné slovo...). Recenzenti sa často v súvislosti s touto knižkou zmieňujú o temných lesoch, desivých rituáloch a strašných čarodejniciach, ale ja som tam z toho našiel len stopové prvky.