Tarzan z rodu opů

Tak na toto som sa tešil. Akonáhle to vyšlo, objednával som. V detstve a puberte som čítal Tarzanov, Tarzanových synov, prípadne Tarzanov a zakázané mestá a možno (kto by si to pamätal) Tarzanov a cudzinecké légie, pozeral som samozrejme seriál s Wolfom Larsonom, filmy (vrátane skvelej disneyovky) a pochopiteľne som čítal komiksy (v deväťdesiatkach u nás ak ma pamäť nemýli vychádzali minimálne dve série). Výsledok ma nesklamal. Ono, možno niektorí budú otrávene dvíhať oči dohora. Zase ďalší Tarzan? Nebolo ich už vari dosť? Ale ruku na srdce. Koľkí z desiatich frflošov reálne čítali Burroughsovu knihu? Jeden a pol? Komiks vyzerá krásne, má dobré bonusy, ambiciózne vydanie (A4 v tvrdej väzbe s lacetkou). Áno, dej je notoricky známy asi aj pre toho, kto nečítal knihu. Stačí mu, že videl film s Christopherom Lambertom (hoc najmä v druhej polovici je to o dosť inom). Mne to nevadilo. Užíval som si džungľu, staré časy, lode, moria, prístavy, zakopané poklady, šľachtické sídla, opice (a zvyšok živočíšnej ríše) a diplomaticky som toleroval pokus o lacný kvázi šokujúci zvrat, kedy je hlavný hrdina akože zabitý v polovici komiksu. Potešilo ma po dlhom čase stretnutie so známym francúzskym scenáristom Corbeyranom (u nás žiaľ nedokončená séria Strygy). Páčilo sa mi, že je to v rámci možností drsné a nekompromisné, smrť je prítomná na každom kroku (zákon džungle hovorí jasnou rečou, krutosť vás neminie len preto, že ste niekoho priateľ, matka, otec, náhradná matka). Je tu veľa krvi, smrti, úmrtí a niektoré opice vyzerajú akoby práve utiekli z hororu, hoc uznávam, že v porovnaní s legendárnym filmom s Lambertom je to slabý čaj, ale aj tak. Samozrejme nie je to nijaký enormný krvák, o to tvorcom zjavne ani nešlo. Nemáme dočinenia s psychosondou pre dospelého čitateľa, lež určite to nie je ani pre malé deti. Ak uvážime, akých otrasných komiksových adaptácií sa dočkali iné slávne romány (Stevensonov Ostrov pokladov od Grady alebo ehm Ostrov pokladov od Garamondu), tak toto je ozaj niekde úplne inde. Vždy ma fascinovalo, ako si mestský pár aristokratov (teda žiadni horali) dokázal v korunách stromu postaviť pomaly ešte namakanejší dom, ako výprava zo seriálu s Rachel Blakely Stratený svet. Ono je ale v tomto komikse viac vecí, ktoré mi nesedeli (relatívne pochybujem, že by si krokodíl robil zálusk na mláďa slona, hoc samozrejme všetko je možné, nesedela mi ani hierarchia vo svorke primátov, podľa mňa by sa výsadou rozmnožovania mohol hrdiť iba vodcovský alfa samec atď.).

Chvilku jsem si zvykal na kresbu, spíše hutnou, ,,moderní" bez nějakých detailů, ale nakonec jsem si tedy, holt, zvyknul, a šlo to. I příběh je malinko přizpůsobený dnešku, ale to tolik nevadí, a děj je uzavřen.