Tanec okolo parného kotla

Moje zoznámenie sa s estónskou literatúrou (a asi aj s pobaltskou všeobecne) dopadlo nanajvýš uspokojivo. Tanec okolo parného kotla je vlastne tancov päť, ktoré nás posúvajú dejinami jedného gazdovstva, hlavným hrdinom je tu naozaj parný kotol (čas), ktorý každoročne poháňa mláťačku (život) pri žatve, a stáva sa tak svedkom premien vidieckeho života v zlomových okamihoch 20. storočia, od feudálnej doby až po kolektivizáciu za čias socializmu, cez dve svetové vojny. Dotýka sa tak širokej škály tém, napr. pohľadom bohatých gazdov, pre ktorých mláťačkou zmrzačený paholok akoby prestával byť človekom, kolaboráciou s okupantmi počas vojny i po nej atď. To všetko vyšperkované výborným prekladom pána Viliama Mruškoviča, kde použil na vykreslenie rozdielov medzi mešťanmi a vidiečanmi trnavský dialekt, a obohatil túto prózu o humorný rozmer, a doplnil stránky poznámkami. Bravo!

Estónske dejiny v kocke? Asi nie, no kniha určite zachytáva niektoré podstatné dejinné okamihy tohto štátu, hoci o nich nehovorí priamo. A potom je tu neúprosný čas.