Tajemství černé dámy

Není to největší ani nejoriginálnější masterpiece mého života, ale překvapení v pozitivním smyslu slova velké! Je to příjemná romantická detektivka s fantasy prvky, která má velmi slušný spád. Po dlouhé době něco, co jsem nemohla odložit. Ne proto, že by mě až tak překvapilo rozuzlení ani zakončení romantických peripetií. Prostě proto, že to bylo nad rámec očekávání odvedené řemeslo. Autorku určitě ještě vyhledám. Díky!

Už som sa tu, na DK, stretol s fenoménom pocitu, že niekto prečítal knihu, ktorú všetci chválili/hanili a on mal dojem, že čítal niečo úplne než ostatní. A teraz sa to stalo mne. Táto kniha síce nie je úplný škvár, ale do dobrej knihy má dosť ďaleko. Vysvetlím. Začneme ujasnením žánru, keďže to tu v komentoch lieta horom dolom. Jedná sa o klasickú fantasy romancu. Historický román ani náhodou. Príbeh nie je presne časovo ukotvený. Stredovek je tu len kulisa, aby bola aspoň hrubá predstava o prostredí a prostriedkoch. Geograficky a názvoslovne je všetko vybájené. Mená postáv sú inšpirované polkou Európy a je len náznakom vysvetlené prečo. Celkovo sú nám zákonitosti sveta len tak nadškrtnuté, aby aspoň trochu bola jasná príčina jednania postáv. Do potrebnej hĺbky sa autorka jaksi zabudla ponoriť. Jasné však je, že ide o fantasy. A to hneď od 2.kapitoly. A že to bude romantická jazda nám taktiež naplno vyjasní prvých 100 strán. Pre autorku sú totiž najdôležitejšie hlavné postavy. Respektíve ich city. Pravidelne nerobia nič iné, len vzdychajú nad objektami svojej túžby. K inej aktivite ich donútia len iné postavy alebo okolnosti. Nejaký charakterový vývoj nečakajte. Jeden by tam aj bol, ale tak nejak vyplynul sám od seba. Žiadna postava mi vďaka tomu nebola zvlášť sympatická. Až na jednu vedľajšiu, ale tá sa objaví v poslednej tretine knihy. Príbeh by vydal na fajn poviedku. Na 500 strán je to bída. Detektívne prvky sú tak zanedbateľné, že sa o nich vážne ani nedá hovoriť. Všetko je jasné už na začiatku a my si to len 450 strán potvrdzujeme. Ostatné dejové peripetie sú popísané - nazvem to - pocitovo. A pôsobia viac vykonštruovane ako prirodzene. Nejaký ten spisovateľský um by tu bol. No, autorkine vyjadrovanie často zahučí do naivity, preromantizovania až detinskosti. Keď bol použitý istý vulgarizmus, takmer mi vypálilo oko. Pritom s týmto nemávam problém. Pokiaľ by som k tomuto dielu pristúpil ako k rozprávke pre staršie deti... No budiž. To by ale kniha musela začať slovami "kde bolo, tam bolo..." a bolo by to aj na 4 hviezdičky. Tu sa však hrá na niečo iné, tak dávam dve. Jedna za to, že to nebol úplný blábol, druhá za tú jednu postavu z poslednej tretiny.