Svedectvá mŕtvych

Ak to mám zhrnúť, čitateľ obdrží morbídnu a extrémne detailnú pitvu. Avšak nie samotných tiel a prípadov, tie sa obmedzujú na pár povrchných pikošiek. Nie, autorka skalpel zamerala na svoj osobný život. O ten však nestojím a i keď je kniha pútavá, odchádzam s pocitom, že som bola oklamaná. Všetky prípady, mŕtvoly, tkanivá a postupy sú pre Butcherovú iba barlou a mostíkom, ako sa opäť dostať k nej samotnej. I keď sa čitateľ dozvie niečo málo zo zaujímavého povolania, rýchlo mu to z hlavy vyšumí pod ďalšou salvou nezáživných kecov o p. autorke, jej alkoholizme, lesbickosti, depresiách a probléme s katolíckou cirkvou. Veľmi som sa tešila aspoň na ten 11. september, keďže túto časť publikácie ospevuje nielen anotácia, ale aj jediný komentár podo mnou. Ale zasa to bolo iba emočné vydieranie, pretože v USA prvýkrát zažili, aké je to, keď sa „bojuje“ aj na ich kontinente. Nehnevajte sa, ale celé je to také – neviem to nazvať inak – americké… Knihe by lepšie prináležal názov Svedectvá anonymnej alkoholičky. P. S.: Nehovoriac o otrasnom, často doslovnom preklade. Za všetko jediný príklad: Tkačenkovi pripadá normálne nazývať osobu bez lekárskeho vzdelania celú knihu súdnou lekárkou...

Veľmi zaujímavo napísaná a poňatá kniha. Nejde o detektívku ale o sériu príbehov, ktorých spoločným motívom je smrť a jej vyšetrovanie resp. stanovenie príčin smrti. V knihe sa dozviete veľmi veľa o smrti. Nie je to kniha veselá. Číta sa pomalšie, lebo nemá dej, nemá príliš dialógy, je to akási sonda do života koronerky. Kto má rád takúto tému určite si príde na svoje. Mne sa najviac páčila pasáž o 11. septembri...