Auster patrí medzi mojich obľúbencov a v tejto knihe sa opäť ukázal ako výborný rozprávač. Umňa asi dlho bude jeho TOP Kniha ilúzií, ale Sunset park mi ju trošku pripomínal svojou atmosférou. Všetky postavy v tomto románe istým spôsobom strádajú, každá z nich je výnimočná nielen svojím osudom, ale aj vnímaním sveta, no všetkých spája spoločne prežitý čas v Sunset parku, ktorý strávili ako squateri. Postavy predstavuje autor jednotlivo, ale i cez nazeranie ostatných postáv. Ich spoločným menovateľom je Milles Heller, milovník kníh, ktoré, ako sám hovorí, sú jeho jedinou závislosťou, ktorej sa nemieni vzdať. Okrem štyroch squaterov autor sa v románe objavujú Millesovi rodičia, ktorých sa na pár rokov dobrovoľne vzdal, pretože sa nedokázal vyrovnať s minulosťou, ktorá ho prenasleduje skrz celý román. Viac prezrádzať nie je potrebné, inak by si potencionálny čitateľ pokazil chuť :-) Nechýbajú ani typické austerovské odkazy na filmy a literatúru, nájdete tu Veľkého Gatsbyho, Annu zo Zeleného domu i Rusdieho.

Nemám s čím porovnávať (toto bola moja prvá kniha od P.Austera), napriek tomu na mňa silne zapôsobila. Mám rada tento typ literatúry, keď je príbeh rozvitý z pohľadu viacerých postáv a vytvára tak spleť, ktorá sa postupne zauzľuje a na konci zaujímavo rozpletá, ako v tomto prípade. Všetky hlavné postavy spoločne žijúce v ilegalite v jednom opustenom dome v brooklynskej štvrti Sunset park majú pohnuté osudy, každý ukrýva nejaké tajomstvo a je fakt, že pôsobia dosť bezútešne až depresívne, no vyvíjajú sa spôsobom, ktorý bol pre mňa sympatický a aj prekvapivý. Navyše celý príbeh sa číta jedným dychom. 4 hviezdičky sú určite málo, 5 možno veľa, dala by som 4,5. Musím ešte dodať, že sa mi strašne páčila charakteristika jedného z hlavných hrdinov Millesa Hellera milujúceho knihy (a ktorá ma svojim spôsobom podstatne vystihuje), takže ju jednoducho MUSÍM dať: „.... popri najzákladnejších veciach si ako jediný luxus dovolí kupovanie kníh.... lenže v konečnom dôsledku knihy nie sú luxus, ale nevyhnutnosť a čítanie je závislosť, ktorej sa netúži zbaviť“.