Americká spisovateľka V. E. Schwab sa po druhý raz vracia do svojho rozvetveného sveta. V ňom predstavuje niekoľko Londýnov, do ktorých cestuje len človek so špeciálnym nadaním. V prvej knihe Tmavší odtieň mágie postavy porazili nebezpečného nepriateľa. No cena bola možno až privysoká. Teraz sa navyše musia vyrovnať s následkami. Druhé diely trilógií väčšinu času fungujú ako nutné zlo. To niečo, čo čitateľ musí prečítať, aby sa dozvedel, ako to všetko skončí. Táto kniha nie je výnimkou, no predsa nepôsobí ako tradičná vatová výplň. Autorka sa totiž rozhodla, že ak už máme čakať na vyvrcholenie, môžeme sa viac dozvedieť o charakteroch zúčastnených. Akýmsi heslom románu je, že všetko má svoje následky. Rozhodnutia, ale najmä činy. Kell, Lila, Rhy, ale aj iní už všeličo zažili, a to ich poznačilo mnohými spôsobmi. Čitateľ má možnosť vidieť, ako veľmi to s nimi „zamávalo“. Ich životy sa zmenili, podobne aj ich správanie. Je fascinujúce sledovať, že každý, aj ten najmenší čin môže mať vplyv na niečí život. Nehovoriac o tom, že tieto scény prispievajú k lepšiemu pochopeniu motivácie protagonistov. Ich charaktery získavajú ďalší realistický rozmer. Vo výsledky sa teda hranice medzi kladnými a zápornými postavy úplne stierajú. Na konci ostanú len rôzne odtiene morálne sivej. Aj vďaka tomu je tempo príbehu o čosi rozvážnejšie. Sem-tam sa síce objaví akčnejšia scéna, ale je ich poskromne. Čitatelia, ktorí očakávajú veľkolepé bojové sekvencie, tak ostanú trochu sklamaní. Napriek tomu kniha nie je nudná. Schwab totiž píše z pohľadu hneď niekoľkých zúčastnených. Jedným z nich je aj domnelý nepriateľ. Cez tieto krátke exkurzy ukazuje, že jej svet čakajú ďalšie turbulentné udalosti. Napätie by sa teda dalo vyslovene krájať. Navyše je postupom kapitol ešte gradované. Práve kombinácia týchto prvkov núti čitateľa otáčať stránky. Pretože v ňom prebúdza zvedavosť a záujem o osud postáv. Je jasné, že sa na nich rúti niečo temné. Stávky sú čoraz vyššie a nakoniec príde sľubovaný výbuch. Záver je bezpochyby veľkolepý, no takisto otvorený. Čakanie na pokračovanie bude dlhé. Lebo je sa na čo tešiť – ako autorka celý čas naznačovala. Román Stretnutie tieňov plynulo nadväzuje na predchádzajúce udalosti. Schwab väčšinu pozornosti venuje postavám. Hlavne tomu, ako ich ovplyvnili ich vlastné činy a rozhodnutia. Ide teda o pomalšie rozprávanie zamerané predovšetkým na vývoj charakterov. O slovo sa síce prihlási aj akcia, ale vo väčšej miere sa objaví až v poslednej tretine. Čítanie si tak oveľa viac užijú tí, ktorým neprekážajú rozvážne tempo a detailnosť.

Druhý díl měl sice pomalejší rozjezd a místy lehce líné tempo, ale styl autorky je, pro mě, natolik čtivý, že mi to vlastně ani nevadilo. Lila mě tu bavila o něco víc, od začátku první knihy se přeci jen posunula o něco víc než Kell a její linka mi přišla zajímavější. Jen mi trošku vadila ta její zatvrzelá potřeba cpát se do turnaje. Záležitost okolo turnaje sama o sobě není kdo ví jak originální, to už bylo v mnoha knihách, ale líbilo se mi to pojetí a pořád tu hraje roli i prostředí a styl Londýnů, které se mi prostě moc líbí. Taky tu měl víc prostoru Rhy a moc mě bavil i Alucard. Sice se tu něco začne pořádně dít až na konci knihy, ale vlastně mi to vůbec nevadilo a jen mě to navnadilo. Takže se samozřejmě hned pouštím do třetího dílu.