Stena

Podarená satira o totalitných režimoch, zbabranej demokracii a tak celkovo o živote a jeho zmysle. Zveličovanie prerastalo do gigantických rozmerov v každom ohľade, no fungovalo to skvele, lebo autor si udržiaval nadhľad a všetko opisoval ako úplnú samozrejmosť bez nejakého hlbšieho pozastavenia sa nad absurdnosťou situácie. Sadol mi aj humor a štýl písania, ktorý mi bol mimoriadne blízky. Jazyk a práca s ním poskytovala ďalšiu vrstvu komickosti i satiry. Čakal by som, že dielo napísané v takomto štýle by lepšie fungovalo na malom formáte, napr. v podobe poviedky, no Stena obhájila svoj rozsah. Hoci zopárkrát som mal pocit, že by sa opisovaná situácia dala skrátiť alebo trochu sprehľadniť, čo by trochu prospelo tempu. Inak ma však Stena mimoriadne pobavila, niekedy aj takou hlúposťou ako pridávaním prídavného mena „ľudový“ pred bežné predmety každodennej spotreby. Stena ma však zároveň aj znepokojila tým správnym spôsobom a donútila kriticky sa zamyslieť nad usporiadaním vecí. Myslím, že autorovi sa v tomto podarilo takmer perfektne vybalancovať formu a obsah. Bola to ceť preliezť túto stenu.

Tak toto je teda riadny úlet. Absurdný šialený humor, obludná metafora, nihilistické orgie. Myslel som, že mi z toho hrabne. Možno aj hrablo, hm, ešte si nie som celkom istý.