Ide o výpoveď antropológa, ktorému sa spontánne začali navodzovať tranzy, v ktorých vnímal svet z pohľadu iného muža, potomka Havajcov, počas plnenia jeho poslania. Jeho zážitky opisuje dopodrobna. Vtip je v tom, že by mohlo ísť o jeho vzdialeného potomka, žijúceho tisícročia po rozpade súčasnej civilizácie. Postupom času sa aj vedomie domorodca Nainoa prelieva do Hanka, aby pozorovalo jeho svet. Spoločne prežívajú šamanskú iniciáciu, ktorá je aj po tisícročiach zhodná s tou, ktorú poznáme z kmeňových kultúr. Pri čítaní knihy som samozrejme nebol fanúšikom dlhých opisov, ani samotnej dejovej linky a zaujímali ma viac úvahy o šamanizme, ktoré sú prítomné a istým spôsobom sa prelievajú do deja. V pomere ku rozsahu diela je ich však menej a teda celá skupina čitateľov bude v knihe iba loviť, čo ju zaujíma a nudiť sa pri zvyšku. Hoci prebal knihy hlása niečo o vedeckosti autora, ten svoje zážitky nepodroboval žiadnym testom, vlastne sa ich za určitých okolností iba naučil vyvolávať zámerne. Preto tu nenájdeme azda nič z pohľadu vedeckého overovania zvláštnych zážitkov, čo je sklamanie. Autor uvádza, že pred objavením týchto zážitkov bol skôr zaujatý proti náboženstvám s výnimkou zenbudhizmu. Jeho zážitky prenosu nastávali sprvu nad ránom, čo je vcelku v zhode so zisteniami Michaela Radugu o tzv. Fáze, ako on označuje vnútorný simulátor zastrešujúci lucídne sny (viď Radugovu knihu Cesty mimo tělo). Podobne sa zdá, že v Nainoovom svete plynie čas omnoho rýchlejšie, ako v tom našom. Moja vlastná rezervovanosť voči dielu spočíva v tom, že som si všimol mnohé detaily, ktoré som nepovažoval za dôveryhodné. Podozrivé prvky tu vymenujem. Zmienka o strojoch minulej civilizácie prerobených na užitočné nástroje a cestách pochovaných pod pôdou je úplne ako vystrihnutá z Millerovho SCI-FI románu Chválospev na Leibowitza, ktoré bolo vydané oveľa skôr. Tiež pozdrav domorodého Williama smerom k Hankovi, ktorý situáciu sledoval z Nainoa pripomína pointu Lovecraftovho Tieňa z času, opäť publikovaného oveľa skôr. Tretím podozrivým faktom je, že popis budúcich Havajcov, ich plavidiel s dvoma trupmi, štruktúry spoločnosti, tabu, rozdelených mužských a ženských domov jednoducho spadá pod ich spôsob života v minulosti, ku ktorému by sotva mali dôvody sa vracať. Aj ak by civilizáciu čakal rozpad, zmenené podmienky povedú najskôr k založeniu nových a pozmenených tradícií, nie opakovaní tých minulých. Hank tiež opisoval nejaké neznáme zvieratá, pričom pochybujem, že by proces mutácie pracoval tak rýchlo, aby sa prejavil už po tisícročiach. Hankovi zjavne nepripadá nebezpečné ísť si zaplávať rovno po zážitku tranzu. Jeho spriaznenec, Nainoa, zas dokáže v rýchlom slede zastreliť tri opice, akoby sa po výstrele do prvej ostatné ani nesnažili rozpŕchnuť – to zaváňa tzv. trickshootingom a nie lovom. Takisto som sa čudoval, že Nainoa po stretnutí s cudzím obyvateľstom s ním vlastne vôbec nevyjednával v mene svojho ľudu, čo malo byť jeho úlohou, a to urgentnou, keďže v jeho domove sa začala vojna s agresívnymi susedmi.

Spisovatel Hank je vědec. A jako takový, by měl zastávat striktní pravidla vědecké práce a chování , která jsou v civilizovaném moderním světě Ameriky a Evropy běžná. Ale co s tím , když se mu najednou začnou dít podivné věci a začíná upadat do zvláštních stavů , o kterých jen četl a má jen vzdálenou představu,které používají takzvaní šamani pro své výlety do říše duchů. Ze začátku se jim brání , potom se obává o své duševní zdraví a velice o nich pochybuje. Jenže mu stále vrtá hlavou jak to vlastně doopravdy je a jak tyhle věci fungují. Nakonec se jako správný vědec rozhodne všechno prozkoumat. Snaží se číst různou dostupnou literaturu , a účastní se různých sezení. A mezi tím se těší na další nepředvídatelné a náhodné setkání s duchy. Většina jeho zážitků z této úrovně se týká muže jménem Nainoa a jeho života na vzdáleném místě a v jiné době. Jeho zážitky autor prožívá velice autenticky s ním a snaží se takto ( i pomocí hostitelova vědomí ) prozkoumat způsob života lidí žijících v Nainoově době. Kniha je velice pěkně napsaná. Doporučuji všem , koho zajímají zvláštní duchovní prožitky. "co když "svět duchů" je vlastně jiným aspektem skutečného světa - skrytou úrovní reality, přístupnou pouze té části mysli, která dokáže vnímat "stíny" ? " .