Priznám sa, naivne som čakala niečo na štýl Love, Simon zo Slovenska, ale dostalo sa mi... ja ani neviem. Vyjadrovacími prostriedkami a celkovo štýlom to pôsobilo veľmi autenticky, asi ako denník 15 ročného chlapca. No čo ma nenormálne rozčuľovalo, bola rozporuplnosť jednotlivých postáv. Ani nie tak v tom, že niečo iné hovorili a opak robili, to zas nie je nič výnimočné, ale koľkokrát si odporovali aj ich vyjadrenia a činy navzájom. Adama som mala chuť fackať asi na každej strane. Ži tak, ako chceš, len aby si bol šťastný vs. nebuď gej, nájdi si babu. A do toho ho bez problémov kefoval :D Mama veľmi podobne. Pred všetkým ťa chcem chrániť vs. je ok, že máš 15 rokov a ostaneš cez noc bohviekde s bohviekým. Pri pasážach z Pokecu som vyslovene trpela. K záveru sa radšej ani nevyjadrujem. Celý tento počin mi príde ako keby mal spisovateľ naozaj 15 rokov, ten pubertálny pohľad na život, egocentrizmus, stratenosť vo svete aj v sebe samom atď. boli veľmi autentické, ale charaktery postáv totálne nezvládnuté, vyjadrovanie a mnohokrát aj správanie dospelých bolo vekovo na úrovni hlavného hrdinu. S tematikou skúmania vlastnej identity, sexuality a sebaprijatia nájdete oveľa kvalitnejšie knihy. Táto za mňa proste nie.