Pri tejto knihe som si uvedomila, aké dôležité sú skúsenosti a životná etapa čitateľa, aby porozumel téme a aj teóriam napr. Freuda či Fromma. 15 rokov dozadu to bolo pre mňa viacmenej memorovanie. Chcela by som však viac. Viac kazuistík. Viac osobných pohľadov autorov na rôzne perspektívy. Z každej kapitoly samostatnú knihu. A vtipných vsuviek je tak akurát, pričom sú brilantné. "Tak ako samovražedných atentátnikov čaká podľa niektorých vykladačov islamu po mučeníckej smrti 70 panien. (To je nejaká odmena? Musí to byť pekná fuška!)"

Nečítal som ostatné, predchádzajúce knihy autora, takže neviem porovnať, avšak Smrť predstavuje pojednanie o smrti v rovine rôznych uhlov pohľadu a perspektív počnúc biológiou a psychológiou, cez umenie až po humor. Je písaná a číta sa ľahko, jednotlivé state sú pomerne krátke, pričom predstavuje predovšetkým akési zamyslenia a úvahy nad touto spoločensky tabuizovanou témou, pritom nepôsobí morbídne a ani nevyvoláva znepokojenie alebo iné negatívne emócie, napokon končí sa zamyslením v pozitívnom duchu.