Skrz prázdnotu

Jaj bože, ľudia moji zlatí, to som si ale dala s touto knihou! Začalo to vlastne tým, že som , opäť, po dlhšom čase dostala chuť na sci-fi.(Naposledy to bol tuším Marťan, to bolo fajn, potom Artemis a to som ani nedocitala.) No ale späť, čiže chuť na sci-fi, ochutnávka tejto knihy, všetko celkom chutné...Ale ako som sa prejedávala touto knihou, čím ďalej, tým viac sa mi zdala horšie a horšie stráviteľná.Vlastne takto: Menej stráviteľné sa striedalo s celkom chutnými sústami, len tých tam bolo úboho málo.Zbytocne strašne veľa omáčky, siahodlhé opisy nejakých technickych veci, ktoré som nemala šancu si predstaviť a ešte k tomu napísané odborným slovom.Ja si viem predstaviť tak kozmickú loď, nejaký ten interiér tam, ale ostatné, že rôzne moduly a bla bla ...fúha tak to už bolo nad moju predstavivost. Hlavná hrdinka mi bola vrcholne nesympaticka, jedna chladná, nechutná ženská.Este aj ten palubný počítač bol sympatickejší od nej. Možno , keby to bolo o 150 strán kratšie, bolo by to malo želaný efekt.Ten koniec totálne presladeny, už mi to sklzavalo do červenej knižnice a sci-fi roman bol zrazu fuč. Za mňa dnes slabota slaba, verím, že fanúšikovia sci-fi mi po prečítaní románu dajú za pravdu.Ale ok, sama som si chcela dať dávku sci-fi, mám ju mať.A mám zase pár mesiacov pokoj.Ostanem ja pri mojej klasike - detektívky a krváčiky,sem-tam romantikuš, to je pochutnaničko, mňam!

No... nejsem z toho na větvi. Kulisy vesmíru k pozadí příběhu nebyly nutné.