Sitopie

Ja som sa nechala nalákať obálkou, lebo krásna a preklad od Hanišovej, ktorú podobné eko témy bavia, keďže nedávno sama vydala v ČR knihu rozhovorov Beton a hlina, viacmenej v podobnom duchu. Ale u Steelovej to bolo príliš. Čakala som praktické rady, a žiadne filozofické bulshitovanie, že čo tvrdil Locke o pôde a hospodárstve. Fajn, spomeniem celú filozofiu možno v jednej kapitole, ale nebudem sa na ňu odkazovať v každej kapitole. Alebo čo ma je potom, že v 16. storočí to robili s domorodými obyvateľmi takto. Teraz je rok 2023 a rada si o tom prečítam malú stať, ale ja chcem súčasné poznatky ako zachrániť svet jedlom. A bolo tam zopár zlepšení, ako to robia niekde na streche v NY, kde tam pestujú plodiny, ale na konci tej kapitoly sám zakladateľ strešného projektu tvrdí, že mali šťastie na strechu, že iné strechy nie sú na to prispôsobené, tým pádom, sa takýmto spôsobom nedá pestovať v meste plodiny vo veľkom, holt zvyšok ľudí bude hladovať. No, a takýchto projektov-neprojektov bolo v knihe veľa. V konečnom dôsledku si z publikácie odnášam pocit, že umrieme všetci hladom. "Super!" (irónia!)

Kniha je vlastně takové mapování vztahu mezi jídlem, místem kde žijeme a vlivem na společnost. Je zajímavé číst o věcech, které jsou vlastně naprosto zjevné a logické, ale prostě vás to jen tak nenapadne a postupně všechno zapadá do sebe a vzniká z toho jeden velký aha-moment. Je to docela náročné téma, ale moc příjemně se to v tomhle podání čte a to i díky tomu, že autorka přidává své vlastní zkušenosti a zážitky. Věřím, že tohle nemusí sednout každému, je to dost specifické, ale za mě nádherná kniha i zdroj další literatury.