Sugestívny román zasadený do čias druhej svetovej vojny. Pošli po mňa sa však líši od kníh, ktoré som z toho obdobia čítal doteraz. Je písaný z pohľadu židovskej rodiny, ktorej sa pred hrôzami nacistického režimu podarilo utiecť (aspoň čiastočne). Kniha sa nečíta úplne najľahšie. Autorkin štýl je opisný a obsahuje veľké množstvo vnútorných úvah. Myslím si, že prave to je však to, čo robí túto knihu výnimočnou. Nezobrazuje útoky, násilie ani zverstvá, ktoré prinieslo toto hrozivé obdobie. Zobrazuje vojnu tak, ako ju prežívali jednotlivci, čo cítili a ako to vnímali. Dej je pomalý a dáva možnosť sa vcítiť do pocitov postáv. Kniha je útla, teoreticky by sa dala prečítať na jedno posedenie, ale vzhľadom na náročnosť textu, odporúčam dávkovať postupne. Čo sa týka negatív, vypichol by som akurát to, že autorka dosť skáče z jedného obdobia a miesta do druhého, takže som sa občas strácal a robilo to text ešte náročnejším. Vyžaduje naozaj plnú pozornosť. Odporúčam náročnejším čitateľom.