Pri takýchto komiksoch sa českým vydavateľstvám sem-tam symbolicky poďakujem za to, že mali odvahu investovať finančné prostriedky i do menej známeho nesuperhrdinského európskeho komiksu. Naposledy pri Mjöllni. A ako pri ňom, aj pri Šangri-La tuším, prečo dané komiksy nie sú až také populárne, ako konkurencia: pretože proste nie sú dostatočne dobré. Všetko na svete je samozrejme subjektívne, ale Šangri-La mňa osobne nebavilo čítať. Najmä ku koncu som sa v tom pravdupovediac úplne stratil – a to som komiks čítal dvakrát. Úchvatná obálka ma nalákala do takej miery, že som si to ako darček objednal k narodeninám od manželky, ale už krátko po začítaní som zistil, že hoc mám sci-fi komiksy rád, toto nebude moja šálka kávy. Nejde o to, že som kvôli obálke čakal survival na spôsob Gravitácie so Sandrou Bullock. Ak by to bol kvalitný komiks, bolo by jedno, čo som čakal. No lenže on nie že by bol nekvalitný. To sú prisilné slová. Ale nie je pre mňa dostatočne pútavý na to, aby som mu udelil 4*. Nebavilo ma prostredie gigantickej vesmírnej lode. To ma zarazilo, lebo pre takéto srandy mám ako vo filmoch, seriáloch a prirodzene komiksoch slabosť už od detstva, od Šorlovej legendárnej Galaxie, Star Trekov, Hviezdnych vojen a Votrelca. Akonáhle niekde v niečom figuruje gigantická vesmírna loď/stanica, som nadšený. Tu ma ale prostredie nechalo chladným. Bolo to na môj vkus zaľudnené a nebavila ma zápletka. Prvých 100 strán mi to dokonca pripadalo tak, že to vlastne ani žiadnu nemá. Čo by možno nevadilo, ak by boli postavy a dialógy super. Dialógy sú žiaľ nudné a matné (a miestami je ich fakt veľa) a postavy sú po stránke charakterov nezáživné, malátne, mdlé, ponášajú sa jedna na druhú a po stránke vzhľadu sú nesympatické. Osobne si myslím, že to môže byť umelecký zámer: ukázať čiastočnú degeneráciu ľudského organizmu po dlhodobom vplyve života vo vesmíre, ale skrátka sa mi to nepáčilo a bodka (v Aldissovom Nonstope sa mi „prispôsobenie sa“ kozmickým podmienkam naopak páčilo). Kritika nakupovania resp. spotrebiteľskej spoločnosti bola fajn v Romerovom Úsvite mŕtvych z r. 1978, nie dnes. Postavu šokuje informácia, že je odpočúvaná a sledovaná prostredníctvom mobilov, to ako vážne? Podotýkam, že komiks je z r. 2016. Linka s „humanoidnými zvieratami“ ma spočiatku nechávala chladným. Vravel som si, že som asi pristarý na hovoriacich psov v skafandroch, ale na konci to nabralo intenzívny, mrazivý ráz. A to sa dá s prižmúreným okom aplikovať na celý komiks: spočiatku nevyzerá ako nejaký veľký (alebo aspoň malý) zázrak, ale ako postupne dej začne smerovať do osudných vôd, začne autor tlačiť na drsnosť, vyhrotené, ba až extrémne okamihy a dokonca nekontrolovateľne (a nečakané) výbuchy násilia. Nakreslené je to (s výnimkou vzhľadu postáv) vcelku dobre, miestami parádne. Niektoré zábery pekne nadizajnovaných skafandrov, interiérov atď. sa fakt vydarili a niektoré nápady a strany sú úchvatné, ale je ich oveľa menej, než som čakal. Potešia veľké rozmery a tvrdá väzba. Nepoteší absencia bonusov.

Kresba se mi moc nelíbila, dokonce jsem se v některých momentech ztrácela, ale příběh to vynahradil. Popis konzumní společnosti, lidské snahy o ovládání druhých a vědomí, že žádná cesta není dokonalá.