Samoláska a spolulásky

Knižný debut pouličného básnika Šimona Ondruša je zrkadlom vzťahov či skôr ich úlomkov. V rozhovoroch muža a ženy sa jagajú fragmenty samolásky, čriepky škriepok, ale i poetických okamihov nehy a spolulásky. Divadelná hra so slovami, avšak bez deja, zachádza až tam, kde slová prestávajú byť hrou a tí vo vzťahu sa už nevzťahujú. Alchýmia samohlások i spoluhlások a metaforizovanie zaužívaných fráz prekračuje hranice harmónie s úmyslom nachádzať doposiaľ nepočutý humor. Ten je často jediným východiskom zo spleti nedorozumení a bludiska pokrivených predstáv o láske. Ilustrácie Slavomíry Ondrušovej vystihujú atmosféru vzrušenia, napätia či sebaklamov vživote páru.