Rukojmí

Prvotný dojem povrchnej čitateľky – nádherná obálka (jedna z najúžasnejších, aké kedy videla), perfektný papier, vkusné písmo. Vo vzduchu visí nemá otázka – aký príbeh sa ukrýva vnútri? Anotácia na zadnej strane obálky sľubuje veľa... ... a dáva ešte viac. Úchvatný príbeh detstva jedného chlapca, poznačeného emigráciou rodičov a výchovou starých rodičov, tiež bežnými detskými radosťami. Je písaný akoby detsky, ale nie je určený pre deti. Na povrch preniká (niekedy v náznakoch, niekedy priamočiaro) dospelácky a silný náboj obdobia, v ktorom sa dej odohráva. Žiadna nuda (naopak, veľa srandy), žiadne zbytočné pasáže. Neošúchaný pohľad, ktorý osvetľuje tento úsek nám bytostne blízkych dejín. Autor skutočne je (bol) výborným rozprávačom. Toľko druhotný dojem ´povrchnej´ čitateľky. Odporúča všetkými piatimi. :-)

Kniha, ktorá v podstate nemá dej a napriek tomu zaujme viac, než iná kniha s premršteným dejom. Pišťanekove rozprávanie o peripetiách detstva v prihraničnej dedine so všetkými svojimi typickými figúrkami (krčmár, udavač, lampasák, telocvikár, alkoholik, radodajka a pod.), je akoby mi hladkal tú časť duše, ktorá potrebuje práve tento druh poláskania. Možnože existujú lepšie príbehy z toho obdobia, možnože sú aj drsnejšie, zábavnejšie, krutejšie a láskavejšie, no tie nikto nedal na papier, aby nám tú našu slovenskú (nie nemeckú, írsku atď.) nedávnu históriu pripomenul. Pištanek áno a moja vďaka mu za to plným právom patrí.