Půlnoční slunce

Pomalý, mrazivý, temný horor. Opravdová mrazivá laskomina — táhlé napínání drápů od začátku do konce, jako by se chlad plazil po stránkách a zanechával za sebou stopu tiché hrůzy. Atmosféra je hutná, sevřená, pomalu se zakusuje pod kůži a nepustí. Úchvatné čtivo, které se nečte… ale přežívá.

Sú hororoví autori, ktorí sú geniálni poviedkári, ale románopisci až tak nie - a naopak. Ramsey Campbell je za mňa skôr prvý typ. Priznám sa, že už jeho poviedky ma neodrovnali až tak, ako žánrové poviedky iných autorov, ale mnohé boli fakt vydarené a hodné 4*. Kniha Půlnoční slunce ma žiaľ príliš neoslovila, hoc som sa na ňu tešil. Oceňujem, že kladie dôraz na postavy, vzťahy a tvorbu atmosféry. Lesná atmosféra je fakt dobrá. Ale čítal som už lepšiu (Nevillov Rituál, Barronove a Fracassiho poviedky, Zloději tváří od A.M. Shinea). Príbeh ma nedokázal od začiatku strhnúť a potom, nuž, potom už bolo tak nejak neskoro. Proste to tak občas medzi knihou a čitateľom chodí, že je ako vlak: nestíhate, ste presvedčení, že ho zmeškáte, potom naň v poslednej chvíli naskočíte, ale už to skrátka tak nejak... nie je ono. Mrzí ma to, lebo inak je Campbell dobrý spisovateľ. Vie to so slovami. Možno ak by to malo o 1OO strán menej... ťažko povedať. Poteší záverečné autorovo 5-stranové slovo a tradične originálne výtvarné poňatie Michala Březinu.