Průzkum bojem

Otto Henning v knihe Průzkum bojem opisuje svoje zážitky z druhej svetovej vojny. Ako člen a neskôr aj veliteľ prieskumnej jednotky si prešiel bojmi vo Francúzku , ale aj Ardenách. Ku koncu vojny skončil v zajateckom tábore a neskôr sa pokúsil o útek. Tak táto kniha sa veľmi ťažko a pomaly čítala, no popravde nie som si istý, či to je prekladom alebo len skrátka tým akým spôsobom autor svoje spomienky spísal. Úvod začína popisom vylodenia spojeneckých síl v Normandii, ktorý v podstate žiadne nové zaujímavé informácie neprináša a za mňa je tu úplne zbytočne. Autor niekoľko krát spomína, že pôsobil najprv v Afrike, tak prečo sa kniha nezačína jeho rozprávaním o tunajšom pôsobení nemeckých vojsk? Namiesto toho sme už rovno vo Francúzsku a Afrika je len občas spomenutá. Keď konečne príde na rozprávanie autentických zážitkov, tak to na mňa pôsobí ako keby som knihu začínal čítať niekde od stredu. Veľmi zaujímavé sú však svedectvá o francúzskom odboji alebo detailný popis priebehu nemeckých prieskumných misií, ktoré boli často veľmi nebezpečné. Je tu tiež autorov pohľad na prístup oboch strán k vojenským zajatcom. Bohužiaľ mi celý čas prišlo, že sa Henning vyhýbal osobným názorom vždy, keď to šlo. Chýbali mi tiež nejaké kamarátske historky ako v iných vojnových knihách. Väčšinou to bol naozaj len suchý popis udalostí, čo môže niekomu vyhovovať, no mne to nesadlo. Na knihu som sa tešil, ale nakoniec prišlo celkom sklamanie. Kým som sa prelistoval nakoniec, tak prešli možno až dva mesiace a pritom je to naozaj krátke dielo len s 250 stranami.

Paměti člena průzkumného praporu německého Wehrmachtu o jeho nasazení na konci války, jeho zajetí a útěku z něho.