Příběhy spojené s objevy nových léčiv

Túto knihu som pri náhodnou šmátraní vylovila z otcovej knihovničky. Anotácia popisuje obsah prekvapujúco presne. Text obsahuje celkom 34 príbehov, varírujúcich nielen historicky (napr. príbeh o nitroglyceríne, acetyle, či „prerode“ fenolftaleínu na liečivo), ale aj tematicky, podľa uchopenia samotného rozprávania. Niektoré príbehy sú rozprávané viac z uhla osobnosti objaviteľov (napr. Djerassi a Pincus ako otcovia antikoncepcie), iné z pohľadu farmaceutických machinácií (kapitola o nekalých praktikách Sacklerovcov) a viacmenej všetky sa zameriavajú na omyly a postupné nachádzanie pravdy. Objaví sa aj ivermectin a jeho tisíc a jedno využitie (pokiaľ ide o Covid, autor je skeptický). Nechýba kapitolka o Alfredovi Baderovi, s ktorým sa autor osobne poznal a ktorý ovplyvnil vývoj liečiv aj inak, ako priamo ich vývojom. Kniha je zakončená polemikou o skorumpovaní farmácie, histórii regulovania liečiv, FDA, EMA a podrobne je predstavená história Zentivy. Ak sa dalo, autor vždy poukázal na prepojenie s Českom (resp. v minulosti s Československom). Takmer na každej stránke sa nachádza nejaký obrázok, buď fotka osobností, rastlín, dobových reálií alebo (najčastejšie) absolútne šialené, hrozivé a krásne vzorce. Pochopenie textu si však nevyžaduje hlboké chemické znalosti. Ak ste mali tú česť čítať niektoré autorove články v časopise Vesmír, príbehy z tejto knihy sa nesú v podobnom duchu a za predpokladu jedného príbehu na deň strávi čitateľ s knihou naozaj fascinujúci mesiac. Záverom asi len to, že treba čítať príbalové letáky a ak pri lieku zakazujú grapefruitovú šťavu, asi to má svoj význam. Takže netreba o všetkom pochybovať. A netreba všetkému veriť. O takom heroíne sa tiež tvrdilo, že je fakt v pohode, kdeže, vôbec si naň nevypestujete závislosť a dal sa zohnať aj bez predpisu… Prajem vám, aby ste túto knihu tiež našli u svojho otca na poličke.

Kniha, která potěší každého, koho baví léky a ještě víc historie jejich vzniku. Takovéto literatury je v češtině pomálu. Jediná drobnost, která mi vadila je, že chemické vzorce léků jsou znázorněny v úsporné podobě (pravděpodobně převzaty z nějaké učebnice). To jistě nevadí chemikům, ale jelikož si knihu rádi přečtou i někteří neodborníci, byly by lepší ty úplné.