Pražské vinice

Začiatkom 9O. rokov som s rodičmi navštívil Prahu. Dva týždne sme strávili v báječnej pražskej štvrti Malovanka v legendárnom hoteli Dom rekreace (dnes myslím Hotel Pyramida?). To bola naša hlavná základňa, z ktorej sme následne každý deň vyrážali do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Nikdy na to nezabudnem. Takže keď sa mi naskytla príležitosť dostať ku knihe Pražské vinice, neváhal som ani toľko času, koľko ubehne, kým vypijete fľašu červeného. Som rád, že môžem skonštatovať, že nejde o lacné propagačné béčko, ale o skvelú publikáciu s parádnymi fotkami, v ktorých sa miesi neskutočná atmosféra českého hlavného mesta s poetickou „vidieckosťou“, čo sú veľmi zvláštne, ale charizmatické a pozoruhodné protipóly. Stačí prelistovať pár strán a hneď sa zasnívate, aké by to bolo skvelé, ak by ste boli rodený Pražák, vlastnili by ste pozemok s vinicami a skoro ráno a do neskorého letného večera sa nimi prechádzali, kochali, obdivovali. Samozrejme, realita je iná, za všetkým je kus dennodennej makačky... ale aj tak. Dychvyrážajúce fotky nejeden raz z vtáčej perspektívy, pri ktorých som sa neustále zastavoval a obdivoval ich, hneď som si spomenul na legendárnu hlášku „že vy jste se zase kochal, pane doktore?“. Kým Praha ožralá ponúkala skvelé retro fotky, ale samotné čítanie bolo trochu namáhavé, Pražské vinice sú predsa len „čitateľskejšie“.