Povesti o slovenských hradoch 1

Konečne dočítané!:D Opäť jedna z kníh, ktorá sa nedá hodnotiť. Kratšie i dlhšie príbehy zo slovenských dedín a väčších dedín, ktoré príležitostne robia dobrú spoločnosť, hoci pri niektorých som sa trochu nudila. Nie sú to príbehy pre malé deti a mnohé končia smutne. To čaro príbehov spočíva v tom, že je to minulosť a že dnes si môžeme iba vychutnať túto minulosť, lebo nikto z nás by nechcel žiť v časoch tureckých a tatárskych nájazdov. Tu je zopár pekných výrokov autora, ktoré nás prenesú do minulých dôb: Ľudia utekali do hôr, lebo hory odjakživa boli nádejou opustených i prenasledovaných. Nesľubuj slovom. Nepros s prázdnymi rukami. Slovo je pekné, ale nikdy nezaváži toľko ako vhodný dar! Lebo ľudská túžba je nenásytná ako more, ktoré pije vodu všetkých riek, a nikdy jej nemá dosť. Úsmev je záujem o život. Úsmev je samotný život. A na záver citát venovaný všetkým ľuďom, ktorí bojovali slovom, nedopadli šťastne, ale ich slovo prinieslo úrodu: "Potrestané pravdovravné slovo je ako dobre pohnojená zem: prináša stonásobnú úrodu nespokojnosti."