posledný bohém

Spomienky na Karola Duchoňa očami jeho dvoch bývalých manželiek, kolegov, textárov, skladateľov a priateľov. Zaujímavé, podnetné a dosť smutné čítanie. Mohol tu ešte hodnú chvíľu pobudnúť.

Tak ako veľká časť Karolovho života, aj táto kniha sa z veľkej časti venuje alkoholu. To asi nebude pre čitateľov prekvapením. Kniha je obsiahnutá rozhovormi s ľuďmi, ktorí ho poznali osobne. V prvom rade manželky, dcéra, kolegovia, kolegyne a kamaráti... A že ich nemal málo. Niektoré rozhovory, hlavne s manželkou ilustrujú, že Karol Duchoň mal viacej rozmerov, okrem tých, čo boli prezentované verejne. Nemyslím si, že by mal byť pre nás vzorom. Jeho osud je tragický, zomrel ako 35 ročný, a nehodný nasledovania. Ja však oceňujem jeho talent a čiastočne ma fascinuje aj jeho osobnosť. Hlas mal parádny, mal veľký rozsah a peknú farbu. Poľahky spieval náročné piesne. Keď sa o to pokúsia súčasní speváci, naviera im žila a celí očervenejú. On to dával s prehľadom.