Posledné pomaznanie

Alica robí kraviny a asi vám nebude sympatická. Ani mne nebola. Ale občas som s ňou aj súhlasila. "Prišlo mi ťažko z toho, ako som stále pod vplyvom. Lásky. Ťaživej, nedokončenej, jednostrannej. Tak strašne bolela tá náhla neprítomnosť, ktorá vôbec nebola náhla. Možno láska nepotrebuje pohľad ani dotyk, možno je láska spodný prúd, obmývanie tej časti nás samých, ktorú nevnímame."

Wow. To bolo teda niečo! Do životného príbehu hlavnej hrdinky Alice vstupujeme “in medias res”. Text plynie od začiatku v jednej línii s prirodzeným prelínaním zážitkov, vnútorných monológov, spomienok i predstáv. Stiera hranice medzi autobiografiou a fikciou. Čo je čo, vie len samotná autorka, my ostatní môžeme len hádať. Autorka dokázala bohatými literárnymi figúrami vytvoriť viacvrstvové významy slovných spojení a viet. Spojila krásny jazyk so surovosťou, vyjadrovaním bez škrupúl, ba i s nadávkami, čím vytvorila jedinečný celok, ktorým zaznamenala istú formu spovede, vyjadrenia prežívania vnútorného sveta, rozorvaných myšlienkových pochodov. Zaujímavo slovne pretavuje boj s rakovinou krčka maternice. Dôvody, príčiny, následky. Rôzne milenecké avantúry vnímam ako prezentáciu sexuálnej formy ženskosti, o ktorú istým spôsobom “vďaka” rakovine prichádza. Je to typ knihy, ktorú je možné buď milovať alebo neznášať/nepochopiť. Nič medzi tým. Ja som si užívala každú jej vetu, odsek, kapitoly. Bolo mi ľúto, keď som ju zatvárala. Chcela som viac Alice, no zároveň si uvedomujem, že toto bol taký akurátny rozsah, aby som ňou nebola presýtená.