O obálke Pod slnkom Turína už nebudem písať, o nej sa už toho popísalo dosť na "totých instagramoch". Ale už dopredu sa usmievam nad čitateľom, ktorý bude očakávať romancu či príbeh o anjelikoch. Čo sa týka samotnej knihy, obdivujem autorku, že sa témy nevery, ženstva, viac drsného sexu nebojí. A hlavne nerieši, čo si o jej písaní pomyslí občas viac konzervatívne Slovensko. Keď si čítam rozhovory s Dobrakovovou, mám taký pocit, že ak, by sme sa vyskytovali v rovnakej spoločenskej bubline tak by sme kašľali na ostatných a kecali len my dve. Avšak, čo sa týka knihy - už sa o nej popísalo (aj okrem jej obálky) dosť- je vo finálovej desiatke Anasoft litera 2022. Hlavnou postavou je Slovenka Kristína, ktorá sa kvôli manželovej práci presťahuje do Turína aj so svojimi deťmi. Postupne si navyká na odlišnú európsku mentalitu, a toto jej vytrhnutie zo zvyku ju vháňa do náruče človeka, ktorý ju a jej rodinu možno viac ničí ako by prinášal šťastie. Ale je to naozaj tak? Nebude to skôr možnosť sebaspoznania, kde sú Kristínine hranice, a kde sú jej tajné túžby či stigmy z detstva?

Myslím, že toto bolo moje prvé literárne stretnutie s Dobrakovovou. Páčilo sa mi to, postupné stupňovanie, zamotávanie sa, závislosť, rodinné problémy. Psychlogická sonda do postupného rozkladu a odcudzovania sa jednej, i druhej, rodiny. Ponuré, desivé, temné. Na záver sa zjaví akési svetlo aj s nádejou, aspoň som to tak chápal.