Pobrežie hrôzy

Dovolím si poprosiť len o jednu jedinú vec. Prosím, už nikdy viac. Táto kniha bola pre mňa utrpením a hoci ja nemám problém preletieť šesťsto stranovými knihami bez mihnutia oka, tu som cítila každú jednu stránku. Príbeh, hoci by mal byť novým je až bolestivo podobný tomu starému, rovnako patetické postavy, rovnako patetický milostný trojuholník, rovnaké problémy vo vzťahoch. Nuž, ako sa hovorí, jablko nepadá od stromu ďaleko. A och môj bože, ešte je tu autorkin štýl, ktorý nemôžem opomenúť. V prvom diele som to ešte zvaľovala na preklad, lebo som dúfala, že sa tam skrýva niečo viac, ale teraz som stratila nádej. Nepríjemný štýl, neustále opakujúci tie isté dejové línie, motívy a pasáže, mala som dojem, že niektoré vety boli niekoľkokrát nakopírované a hodené do textu. Sorry, ale mám dosť.